Potenciál ekonomických a osobitne podnikateľských aktivít sa môže vo zvýšenej miere prejavovať a pozitívne prispievať k prosperite, ak v krajine existuje konkurenčne nedeformovaná sieť kvalitnej infraštruktúry a jej vlastníci/správcovia rešpektujú základné morálne pravidlá hry. Napriek tomu, že aj na Slovensku boli riziká politického zneužívania a korupčného správania v sektore znižované prostredníctvom nastoľovania podmienok voľnej súťaže, aj v tomto odvetví pretrvávajú problémy.
Najdôležitejšími problémami sú:
Reformná vláda by mala považovať za žiaduci stav podmienky na:
Základom reformných zámerov je dobudovanie funkčného trhu v odvetví hospodárskej a dopravnej infraštruktúry tak, aby dochádzalo k zvýšeniu kvality, bezpečnosti a ich efektívneho budovania a spravovania.
Reformná vláda by sa mala orientovať na nasledovné reformné zámery:
V hospodárskej a energetickej infraštruktúre na Slovensku pretrvávajú deformácie, ktoré znižujú efektivitu správy statkov. To sa negatívne odráža aj v kvalite podnikateľského prostredia. Obzvlášť deformujúco pôsobí existujúca dotačná politika. Umelé znižovanie cien vedie len k nadspotrebe a k zbytočne vysokému daňovému zaťaženiu. Problémom je aj súčasná cenová regulácia, ktorá má pod rúškom ochrany spotrebiteľov tendencie presadzovať neadekvátne nízke ceny, čo bráni rozvoju investícií a môže mať preto aj vplyv na budúce znižovanie kvality.
Súčasné pravidlá EÚ prevažne podporujú liberalizáciu v energetike. Výrazným problémom však stále ostáva nejednotnosť presadzovaných politík – 18 z 27 členských krajín stále reguluje ceny energií pre konečných odberateľov. U nás sú regulované najmä ceny energií pre domácnosti ako aj garantované výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie, v čom sa odrážajú najväčšie deformácie.
Miera liberalizácie tohto odvetvia v súčasnosti stojí na princípe voľnosti výberu dodávateľa, pričom podmienky pripojenia výrobcov a spotrebiteľov na nediskriminačnom princípe reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Jeho nestrannosť je však narušená absenciou nezávislosti od vlády s rizikom, že pri svojich rozhodnutiach jednostranne uprednostňuje spotrebiteľov ako potenciálnych voličov. Objektívnejšie rozhodovanie regulátora by preto malo byť zabezpečené zvýšením finančnej a inej nezávislosti nielen od regulovaných subjektov ale aj od vlády – na podobných princípoch na akých sú založené špecializované súdy.
Tento zámer by reformná vláda mohla zabezpečiť nasledujúcimi opatreniami:
Spravovanie verejných prostriedkov v hospodárskej a dopravnej infraštruktúre je v súčasnosti poznamenané nízkou mierou efektivity. Medzi príčiny tohto stavu možno zaradiť prevahu politických cieľov nad ekonomickými (napríklad urýchlené budovanie diaľničnej siete aj v časoch nedostatku zdrojov a na úkor neúmerného zadlžovania), prítomnosť korupcie a klientelizmu či chýbajúcu osobnú zodpovednosť funkcionárov. Za zmienku stoja aj časté zmeny vedenia po zmenách politických garnitúr, čo sa nepriaznivo odráža na kontinuite.
Reformná vláda by sa preto mala usilovať o sprísnenie podmienok verejného hospodárenia (úspory dosiahnuť aj odstraňovaním duplicít, zefektívnením systému riadenia a financovania), o maximálne možnú a zdôvodniteľnú privatizáciu a vytvorenie konkurenčných podmienok v tomto odvetví.
Vzhľadom na to, že odvetvie hospodárskej a dopravnej infraštruktúry je kľúčové pre fungovanie celého hospodárstva, z pochopiteľných dôvodov je preto prvoradým cieľom zabezpečiť jej dlhodobú funkčnosť a kvalitu, a to aj v krízových stavoch. Spomínané ciele bezpečnosti je možné zabezpečiť prostredníctvom legislatívnych opatrení, ako napríklad legislatívne záväzky, zmluvné klauzuly, posilnenie vlády práva a podobne. Tým by bola otvorená možnosť zlepšiť situáciu tam, kde v súčasnosti štát zlyháva – využitím súkromného vlastníctva pre zlepšenie efektivity, posilnenie kontinuity a osobnej zodpovednosti. Preto by medzi cieľmi reformnej vlády nemala chýbať ani takto zlepšená spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom.
Zámer zefektívnenia správy statkov by vláda mohla zabezpečiť nasledujúcimi opatreniami:
Nízku mieru bezpečnosti v sektore energetickej infraštruktúry potvrdzujú nedávne prerušovania dodávok zemného plynu. Nie sú neznáme ani rozsiahle výpadky elektrickej energie typu black-out vo vyspelých krajinách Európy (Taliansko v septembri 2003, Západná Európa a časť Nemecka v novembri 2006). Jedná sa o sektor, kde je v každom časovom okamžiku nevyhnutné udržiavať rovnováhu medzi výrobou a odberom, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k zmene kvality dodávok a mohlo by dôjsť aj k poškodeniu zariadení. To však je čoraz viac sťažované čoraz väčším zastúpením menších zdrojov - najmä na báze veternej alebo slnečnej energie, ktorých výkony sú nestále a nepredvídateľné. Medzi nedostatky patria nesprávne nastavené ochrany a automatiky v elektroenergetických sústavách, zlyhávanie ľudského faktoru (napr. dlhý čas reakcie) a technicky slabé miesta v prepojených prenosových sústavách v rámci EÚ.
Kľúčovými aspektmi zvyšovania bezpečnosti v oblasti energetiky sú preto nástroje diverzifikácie a snahy o udržiavanie súladu výrobných kapacít a predpokladaného dopytu. Pri dovoze sú možnosti prenosu veľkých množstiev na veľké vzdialenosti obmedzené technicky ako aj skutočnosťou, že aj tam je potrebné najprv nájsť prebytok.
Zámer zvýšenia bezpečnosti je možné docieliť nasledujúcimi opatreniami:
Martin Valentovič (M.E.S.A.10) je absolvent Fakulty manažmentu Univerzity Komenského a Ústavu medzinárodných vzťahov a aproximácie práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje ako analytik v spoločnosti M.E.S.A.10, kde sa venuje predovšetkým analýzam a návrhom v oblasti hospodárskych reforiem, strategického plánovania, regionálneho rozvoja, fiskálnej decentralizácii, sociálnej oblasti, tvorbe ekonomických modelov a geografickej optimalizácii.
V rokoch 2000-2001 pôsobil ako expertný poradca Úradu vlády SR pre analýzu a návrh systémových opatrení na zlepšenie fungovania katastrov nehnuteľností v SR, v rokoch 2003 – 2005 ako konzultant splnomocnenca vlády pre decentralizáciu a reformu verejnej správy, v rokoch 2007 – 2008 ako konzultant MH SR pre kalkuláciu dopadov zavedenia rekreačných šekov. Taktiež pôsobil ako konzultant a hlavný expert viacerých samosprávnych krajov, obcí a mikroregiónov pre vypracovanie PHSR, rozvojových stratégií a pod. V roku 2006 vypracoval Audit podnikateľského prostredia v sektoroch infraštruktúry energetiky a dopravy v spolupráci s RUZ a ZPS.
Je autorom viacerých odborných štúdií. Pravidelne prispieva do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (kapitoly Privatizácia, Verejná správa, Regionálny rozvoj a vidiek).
Radovan Ďurana (INESS) je analytik a spoluzakladateľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej analytickej činnosti sa venuje najmä oblastiam týkajúcim sa verejných financií a trhom s energiami. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje najmä aktuálnej bilancii a dopadom rozpočtu verejnej správu a sociálneho systému s dôrazom na dôchodkové zabezpečenie.
Radovan Ďurana je spoluautorom publikácie Analýza sociálneho systému a návrhy riešení (2006), je pravidelným prispievateľom textu o sociálnom zabezpečení do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (2008-2010). Je spoluautorom publikácie Zdravý zisk (2007). Radovan Ďurana pravidelne publikuje komentáre v hlavných slovenských denníkoch a týždenníkoch. Je manažérom portálu Cena štátu, ktorý je zameraný na prehľadné zobrazenie informácií o rozpočte verejnej správy.
Jozef Drahovský sa zaoberá informačnými technológiami a dopravou.
Analýzy a návrhy z dopravy publikuje v médiách a na svojom blogu, za čo mu bola za rok 2007 udelená novinárska cena.
Je autorom viacerých materiálov o doprave, o ktorých prednášal aj na medzinárodných konferenciách. Pripomienkuje legislatívne materiály týkajúce sa najmä dopravy. Spolupracuje s viacerými inštitúciami a spoločnosťami v oblasti dopravy a informačných technológií. Je autorom niekoľkých vynálezov, pričom prvý podal ešte počas štúdia na strednej elektrotechnickej škole.
Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.
