Vo vzdelávacom systéme sa ani v jednej z jeho oblastí nenaštartovala od Novembra 1989 koncepčná reforma, ktorá by priniesla podmienky pre zásadné zvýšenie kvality, slobody, osobnej zodpovednosti a finančnej adresnosti v systéme. Reformné koncepty Ministerstva školstva SR navyše zúžili pôvodný zmysel systémových zmien na výzvu intenzívneho prepojenia vzdelávania s trhom práce a zámer zvýšiť úroveň vzdelávania nesprávne oklieštili iba na rozvoj pracovného potenciálu jednotlivca.
V oblasti regionálneho školstva (základné a stredné školy) sa prijatím nových právnych predpisov v roku 2008 naštartovala tzv. obsahová reforma. Namiesto zásadnej paradigmatickej premeny školského systému však priniesla iba sériu drobných parametrických zmien, ktoré systém len chaoticky vychýlili zo zabehnutých koľají. Reforma školstva prebieha bez potrebnej metodickej prípravy učiteľov, bez nových učebníc a bez adekvátneho presmerovania finančných tokov z centrálnej úrovne priamo do vzdelávacieho procesu. V kontradikcii k deklarovanými reformnými zámermi sa posilňujú štátne regulácie, ktoré limitujú pedagogický potenciál učiteľov a tvorivý potenciál žiakov. Základné a stredné školy stále fungujú spôsobom, ktorý živí totalitnú predstavu o škole ako o nástroji, ktorým štát zabezpečuje svoj vplyv na myšlienkový a hodnotový svet formujúcej sa mládeže.
Klesá aj kvalita vysokoškolského vzdelávania. Prehustená sieť vysokých škôl produkuje nedostatočne pripravených absolventov, ktorí v praxi narážajú na obmedzené možnosti uplatnenia. Vysoké školy znižujú latku už pri prijímaní vysokoškolských študentov, čo je jedným z vážnych dôsledkov neefektívneho napojenia vysokých škôl na štátny rozpočet. Rovnako financovanie vedy a výskumu z verejných zdrojov je jedným z kľúčových problémov. Súčasná podoba podpory vedy na vysokých školách je radikálne devastovaná rezortnými agentúrami VEGA a KEGA, ktoré sa stali účelovými nástrojmi hodnotenia vedeckej činnosti v rámci procesu komplexnej akreditácie vysokých škôl, realizovaného tým istým rezortom. Získanie grantov z týchto agentúr sa tak stalo cieľom, nie nástrojom vedeckej činnosti. Ministerstvo školstva súčasne diskriminuje súkromné vysoké školy v súťaži o podporu vedeckých projektov, čím utlmuje prirodzený rozvoj vedeckého poznania v akademickom priestore.
Systém financovania školstva je nastavený neefektívne na všetkých vzdelávacích stupňoch. Nepodporuje osobnú zodpovednosť jednotlivcov za vzdelanie, ani im neposkytuje dostatok možností na slobodný výber rozsahu, spôsobu a kvality vzdelávania. Zároveň obmedzuje konkurenciu poskytovateľov vzdelávacích a podporných služieb a umelo udržiava v chode priamo riadené organizácie Ministerstva školstva SR, ktoré v praxi opakovane potvrdzujú neschopnosť vykonať potrebnú vnútornú premenu školského systému na moderný, otvorený systém vzdelávania.
Prioritné riešenie si vyžadujú nasledovné problémy vzdelávacieho systému:
Reformná vláda by mala za dlhodobo žiaduci stav považovať flexibilný a otvorený systém vzdelávania, v ktorom bude vzdelávanie zabezpečované prostredníctvom pestrej ponuky rôznorodých vzdelávacích programov a jednotlivcovi bude zaručená sloboda výberu jeho vzdelávacej cesty.
Slobodný vzdelávací systém by mal zároveň disponovať novými, decentralizovanými a výlučne na odbornej úrovni garantovanými mechanizmami, ktorými sa na nižších vzdelávacích stupňoch zabezpečí aspoň minimálna reprodukcia spoločne zdieľaného kultúrno-historického spoločenského kontextu, potrebného na uchovanie živej kultúrnej pamäti.
Podmienky na slobodu a osobnú zodpovednosť majú byť vytvorené pre všetkých aktérov vzdelávacieho procesu, to znamená nielen pre žiakov, študentov a rodičov, ale i pre učiteľov, zriaďovateľov škôl a pre ďalších poskytovateľov vzdelávacích, poradenských a podporných služieb. Systém vzdelávania má dôsledne zabezpečovať právo jednotlivca na slobodný výber vzdelávacej cesty a zároveň ho má motivovať k zodpovednému výberu vzdelávacích služieb. Pre poskytovateľov vzdelávacích, poradenských a podporných služieb má byť systém zárukou neobmedzenej konkurencie a slobodného rozvoja podnikania.
Vo vnútri vzdelávacieho systému majú byť vytvorené podmienky na viac zdrojové financovanie v oblasti základného a stredného vzdelávania. V oblasti vysokoškolského a ďalšieho vzdelávania a vedy a výskumu je v dlhodobom horizonte žiaduce prejsť na plne súkromné financovanie.
Reformná vláda by počas volebného obdobia mala v oblasti povinného vzdelávania presadiť razantný ústup štátu z pozícií garanta vzdelávania, a to ako v procese definovania záväzného obsahu vzdelávania, tak i v procese kontroly a hodnotenia kvality. Je potrebné prehodnotiť činnosť priamo riadených organizácií Ministerstva školstva SR za účelom zrušenia väčšiny z nich. Ich kompetencie, nevyhnutné pre udržanie a ďalší rozvoj nového vzdelávacieho systému majú zabezpečovať nezávislé odborné subjekty.
Na podporu realizácie uvedených systémových zmien je potrebné vytvoriť nový mechanizmus financovania, ktorý sa bude vyznačovať dôslednou adresnosťou a úspornosťou. Zmeny vo financovaní je žiaduce realizovať v súlade s filozofiou razantného ústupu vlády z pozícií garanta vzdelávania a pri akceptácii nahradenia princípu „bezplatnosti“ osobnou zodpovednosťou jednotlivca za konkrétny výber vzdelávacej služby. Zároveň je potrebné otvoriť systém možnostiam viac zdrojového financovania na úrovni všetkých vzdelávacích stupňov, pričom najmä v oblasti vysokých škôl je zámerom prejsť počas volebného obdobia na dominantné financovanie vzdelávania zo súkromných zdrojov.
V oblasti vedy a výskumu je rovnako žiaduce zrušenie štátnej podpory z verejných zdrojov. Cieľom je umožniť vytvorenie účelného systému nezávislej grantovej podpory, o ktorú sa budú uchádzať zmysluplné vedecké projekty na princípe otvorenej súťaže.
Reformná vláda by sa preto mala orientovať na nasledovné reformné zámery:
Reformná vláda by mala položiť dôraz na snahu o minimalizovanie zásahov centrálnej autority do vzdelávania. Model tzv. povinného vzdelávania by však mala ponechať, najmä z dôvodu rešpektovania špecifickej úlohy vzdelávania v procese zachovávania a reprodukcie kultúrno-historického spoločenského kontextu. Zároveň by mala redefinovať povinnosť vzdelávať sa spôsobom, ktorý podstatne rozšíri možnosti žiakov slobodne si vyberať z pestrej ponuky vzdelávacích príležitostí tie, ktoré najviac vyhovujú ich vzdelávacím potrebám a záujmom.
Vláda by mala zmeniť povinnú školskú dochádzku na povinnosť absolvovať špecifický typ vzdelávacieho programu, čo znamená kvalitatívny posun od povinnosti „chodiť do školy“ k povinnosti „vzdelávať sa“. Zmenou povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie sa skvalitní nielen vzdelávacia ponuka na základných školách, ale aj rozvoj domáceho vzdelávania.
Rozsah a dĺžka povinného vzdelávania by sa mali podstatne zúžiť, pričom zadefinovanie rozsahu povinného vzdelávania má byť predmetom výlučne odbornej diskusie, nie politickým diktátom rezortu školstva. Vek plnenia povinného vzdelávania je potrebné znížiť zo 16. na 15. rok veku dieťaťa, čo prakticky znamená, že povinné vzdelávanie sa bude realizovať iba na úrovni základných škôl a nebude viac obmedzovať slobodný rozvoj stredných škôl.
Zámer zmeniť spôsob plnenia povinnosti vzdelávať sa, znížiť jej rozsah a dĺžku plnenia, je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Zúžením rozsahu povinného vzdelávania získajú základné školy viac tvorivého priestoru na jeho rozpracovanie do konkrétnej podoby. Zároveň získajú priestor na rozšírenie svojej vzdelávacej ponuky o ďalšie predmety, či komplexnejšie vzdelávacie balíky, ktoré nebudú súčasťou povinného vzdelávania a môžu byť dodávané „na kľúč“ externými poskytovateľmi vzdelávacích služieb. Limitujúcim faktorom slobody jednotlivca pri výbere individuálnej vzdelávacej cesty bude zavedenie povinnosti žiaka absolvovať povinné vzdelávanie v rozsahu, stanovenom právnymi predpismi.
Presun dôrazu na spestrenie ponuky vzdelávacích príležitostí, zabezpečovaných rôznymi poskytovateľmi vzdelávacích služieb v konkurenčnom prostredí, bude spolu so znížením veku plnenia vzdelávacej povinnosti znamenať postupnú stratu monopolu strednej školy na poskytovanie komplexného vzdelávacieho balíka. Vzdelávací priestor sa na úrovni stredoškolského vzdelávania rozšíri o nové možnosti najmä v oblasti odbornej prípravy, ktorá bude môcť byť dôslednejšie prepojená s aktuálnymi potrebami hospodárskej praxe. Limitujúcimi podmienkami týchto vzdelávacích programov budú rôzne formy certifikácie (maturita alebo iný ekvivalent záverečnej skúšky), ako aj samotné požiadavky zamestnávateľov, ktoré sa môžu prejavovať opäť v rôznych certifikovaných skúškach.
Študentom na úrovni stredoškolského vzdelávania bude umožnené slobodne si vyskladať vlastný vzdelávací program zo širokej ponuky rôznych poskytovateľov vzdelávania bez nutnosti absolvovania komplexného programu v jednej vzdelávacej inštitúcii. Jediným limitujúcim faktorom pri výbere individuálnej vzdelávacej dráhy stredoškoláka bude finančné zabezpečenie vybranej vzdelávacej ponuky, resp. zodpovedná úhrada vybraných služieb prostredníctvom osobného účtu.
Zámer rozšíriť pestrú ponuku vzdelávacích programov na úrovni regionálneho školstva je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Cieľom je zrušiť monopol ministerstva školstva na tvorbu a distribúciu učebníc a spestriť ich ponuku.
S nastavením trhových podmienok, podporujúcich konkurenciu a kvalitu vo vzdelávacom prostredí súvisí aj otvorenie trhu s programami ďalšieho vzdelávania učiteľov. Cieľom je zrušiť monopol rezortu školstva na bezplatné poskytovanie licencovaných programov ďalšieho vzdelávania, zrovnoprávniť postavenie neštátnych vzdelávacích subjektov so štátnymi poskytovateľmi metodickej pomoci a vzdelávanie učiteľov financovať kombinovaným spôsobom prostredníctvom kupónov a osobných účtov žiakov, doplnených zo zdrojov zriaďovateľa školy a z ďalších zdrojov.
Zámer otvoriť trh s učebnicami a s ďalším vzdelávaním učiteľov v systéme základného a stredného vzdelávania je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Prehodnotením činnosti priamo riadených organizácií Ministerstva školstva SR sa vytvoria možnosti na zrušenie neefektívnych štátnych inštitúcií, pričom sa ich kompetencie, potrebné na zabezpečenie plynulej premeny rigidného školského systému na otvorený a flexibilný systém rôznorodých vzdelávacích programov, presunú na nezávislé odborné subjekty a licencovaných vzdelávacích expertov.
Primárnym cieľom je také nastavenie vzdelávacieho systému, aby sa mohli doterajšie činnosti priamo riadené organizácie mohli zabezpečovať prostredníctvom siete nezávislých servisných inštitúcií, orientovaných na poskytovanie podporných služieb všetkým aktérom vzdelávacieho procesu. Dopyt po týchto službách musia vytvárať samotní aktéri, t.j. školy, resp. iné subjekty, vstupujúce do procesu vzdelávania. Finančné vzťahy by mali rovnako určovať aktéri tohto procesu, to znamená, že objednávateľom a platiteľom servisných služieb budú školy resp. ďalšie vzdelávacie subjekty.
Zámer zrušiť neefektívne priamo riadené organizácie Ministerstva školstva SR je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Cieľom je zásadná zmena komplikovaného systému financovania základných a stredných škôl, v ktorom existuje množstvo rôznych typov normatívov určených pre študentov rôznych typov škôl. Zmeny vo financovaní znížia plytvanie verejnými zdrojmi, zefektívnia výdavky zo štátneho rozpočtu, smerované na zabezpečenie vzdelávania a do vzdelávacieho systému zavedú priamu zodpovednosť rodičov za kvalitu vzdelania ich detí a osobnú zodpovednosť stredoškolských študentov za výber individuálnej vzdelávacej dráhy.
Nový mechanizmus financovania umožní viac zdrojové financovanie slobodne vybraných vzdelávacích služieb. Povinné vzdelávanie a podstatná časť voliteľnej vzdelávacej ponuky bude na úrovni základných škôl hradená z verejných zdrojov prostredníctvom vzdelávacích kupónov, určených žiakom. Na zabezpečenie voliteľnej vzdelávacej ponuky na základných školách bude možné doplniť túto sumu o ďalšie zdroje.
Individuálna vzdelávacia dráha stredoškolákov bude finančne zabezpečená prostredníctvom osobných účtov študentov, vytvorených špeciálne na tento účel. Na účty im budú môcť prispievať i neštátni podporovatelia, ako napr. obce, mestá, súkromné osoby, profesijné združenia, či budúci zamestnávatelia absolventov.
Úhradu učebníc je žiaduce realizovať prostredníctvom vzdelávacích kupónov (na úrovni povinného vzdelávania) a osobných účtov žiakov (na vyšších vzdelávacích stupňoch).
Ďalšie vzdelávanie učiteľov bude hradené viac zdrojovým financovaním.
V oblasti vysokých škôl je zámerom postupný prechod na financovanie vzdelávania na súkromnej báze, s výnimkou poskytovania sociálnych štipendií a dočasnej pomoci pri problémoch so splácaním požičaných finančných zdrojov z finančných inštitúcií.
Zámer zaviesť do systému financovania vzdelávania adresnosť a osobnú zodpovednosť rodičov a študentov je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Jedným z kľúčových zámerov je zásadne odlíšiť kritériá na diferenciáciu vysokých škôl podľa kvality na jednej strane a podľa profilu na strane druhej, a to na úrovni zákonného definovania vysokoškolských inštitúcií, ako i na úrovni pravidiel komplexných akreditácií vysokých škôl. S tým úzko súvisí potreba zásadne prehodnotiť systém komplexných akreditácií a činnosť akreditačnej komisie.
Zmysluplnosť trojstupňového vysokoškolského vzdelávania je potrebné posilniť dôslednou akceptáciou najmä bakalárskeho stupňa vzdelávania v praxi a prispôsobením kvalifikačných požiadaviek na jednotlivé pracovné pozície voči tomuto modelu. Zároveň je potrebné uskutočniť revíziu odborov vysokoškolského vzdelávania s cieľom umožniť otvorenie cesty k širšiemu uplatneniu modelu monolitného univerzitného vzdelávania (tzv. spojený prvý a druhý stupeň), ktorý by súčasne nevylučoval paralelnú sieť odborného vysokého školstva.
Zrušenie rezortných agentúr a vytvorenie účelného systému podpory zmysluplných vedeckých projektov na princípe súťaže je ďalším z kľúčových zámerov, smerujúcich k skvalitneniu vysokoškolského vzdelávania.
Zámer obnoviť zdeformovaný systém vysokoškolského vzdelávania je možné realizovať nasledovnými opatreniami:
Zuzana Humajová-Zimenová (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika)Absolvovala vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov slovenský jazyk a literatúra - nemecký jazyk a literatúra.
Pracovala v Slovenskom rozhlase ako redaktorka literárnej redakcie, neskôr ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľa na cirkevnej základnej škole s bilingválnym vyučovaním. Od roku 1999 pôsobí ako nezávislý expert vo viacerých projektoch, ktoré sa venujú problematike vzdelávania a spolupracuje s rôznymi štátnymi inštitúciami a mimovládnymi organizáciami.
Je jedným zo zakladajúcich členov Iniciatívnej skupiny za reformu vzdelávania pri Centre pre vzdelávaciu politiku. S Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť spolupracovala na publikácii Školský zákon: alternatívy pre vzdelávaciu politiku. V rokoch 2004-2005 bola externou spolupracovníčkou M.E.S.A. 10, kde sa venovala problematike základných a stredných škôl. Od roku 2005 spolupracuje s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika ako analytička pre oblasť vzdelávania, venuje sa najmä problematike reformy regionálneho školstva. Je spoluautorkou návrhu školského zákona (2006).
Branislav Pupala je profesorom pedagogiky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Pred akademickým pôsobením v univerzitnom prostredí (predtým na Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) pracoval tiež ako učiteľ na základnej a strednej škole, bol metodikom ďalšieho vzdelávania učiteľov, výskumným pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického.
Je autorom viacerých knižných diel a odborných štúdií z oblasti teórie vzdelávania a príbuzných tém. V nich sa venuje najmä otázkami školskej socializácie detí, iniciálnemu inštitucionálnemu vzdelávaniu, formovaniu kultúrnej gramotnosti. V ostatnom období sa zaoberá najmä skúmaním ideologických aspektov pedagogického prostredia s prepojením na teoretické a koncepčné otázky školskej politiky a vzdelávacích reforiem.
V rámci koncepčnej a analytickej činnosti je spoluautorom viacerých návrhov a analýz týkajúcich sa napr. učiteľskej profesie (Profesijný rozvoj učiteľa, 2006), analýzy situácie v rezorte školstva v SR (kapitola Školstvo v publikácii Slovensko: Súhrnná správa o stave spoločnosti 2007, 2008), podieľal sa na tvorbe novej sústavy odborov vysokoškolského vzdelávania, ako aj na koncipovaní obsahových zmien v súčasnom vysokoškolskom vzdelávaní učiteľov. Je členom redakčných rád časopisov Pedagogika, Pedagogická revue a zakladajúcim členom časopisu Pedagogický časopis / Journal of Pedagogy.
Martin Kríž je stredoškolským učiteľom dejepisu a náuky o spoločnosti. Učil na viacerých gymnáziách v rôznych mestách Slovenska (Trenčín, Skalica, Bratislava, Gelnica). Istý čas pôsobil aj na Štátnom pedagogickom ústave, kde bol členom tímu pripravujúceho kurikulárnu reformu. Dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou EXAM testing pri tvorbe testov z dejepisu a náuky o spoločnosti. Je tiež externým spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podieľal a podieľa sa na realizácii viacerých projektov a iniciatív smerujúcich k reforme vzdelávania v SR ako spolupracovník Klubu Strážov ako koordinátor projektu Účasť verejnosti na tvorbe školského zákona (2004), ako jeden zo zakladajúcich členov Iniciatívnej skupiny za reformu vzdelávania pri Centre pre vzdelávaciu politiku a ako spolupracovník Konzervatívneho inštitútu pri príprave koncepcie reformy vzdelávania a návrhu školského zákona (2006).
Matúš Pošvanc (Nadácia F. A. Hayeka) je riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka. Pochádza z Trenčína, kde študoval na Osemročnom športovom Gymnáziu. Počas štúdia na vysokej škole Ekonomickej univerzity Bratislava absolvoval viacero odborných seminárov v Nemecku, Belgicku, Luxembursku a vyhral esejistickú súťaž Ivana Mikloša medzi vysokoškolskými študentmi na tému Vzdelanie má hodnotu. Má mať i cenu?. Po ukončení štúdia pracoval krátko na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením Ivana Švejnu na dôchodkovej reforme. Od roku 2003 sa plne venuje práci v Nadácii F. A. Hayeka.
Oblasťami, ktorými sa profesionálne zaoberá, je oblasť realizácie reforiem regionálneho a vysokoškolského vzdelávania (reforma vzdelávania) a zaoberá sa prácou so samosprávami (nové riešenia poskytovania komunálnych služieb). Je autorom viacerých odborových štúdií, viedol tím zostavujúci Stratégiu mesta Trenčín a pracoval i na viacerých implementačných projektoch pre Mesto Trenčín. Pravidelne sa vyjadruje v slovenských médiách, je autorom viacerých populárno-náučných i odborných článkov. Je tiež autorom knihy Edov príbeh. V poslednej dobe absolvoval viacero zahraničných stáží (USA, Austrália, Nemecko).
