3. KAPITOLA: 
SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

AUTORI: D. SLOBODA (GARANT), J. PILÁT, M. POŠVANC
Verejná správa musí byť úspornejšia, efektívnejšia, štíhlejšia a transparentná
HLAVNÉ PROBLÉMY

Verejná správa na Slovensku je príliš rozsiahla – štátna správa a územná samospráva je zbytočne košatá a nákladná, čo sa týka úloh (kompetencií), ktoré plní, s čím súvisí i vysoký počet inštitúcií (úradov), ktoré dané úlohy zabezpečujú. Problémom je tiež nedokončená decentralizácia verejnej správy, v ktorej treba postupovať ďalej, vrátane následnej redukcie štátnej správy v území.
Na miestnej úrovni spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných rozdrobenosť sídelnej štruktúry, výsledkom ktorej je takmer 3 000 samosprávnych celkov.
Kontrolné mechanizmy vo verejnej správe sú nedostatočné, sankcie za neplnenie úloh a dodržiavanie lehôt sú ťažko vymáhateľné, chýba viac adresnej zodpovednosti za výkon vo verejnej správe.
Korupcia a klientelizmus je problém prítomný na všetkých úrovniach verejnej správy. Problémom sú netransparentné obstarávania, predaje a prenájmy majetku.
Pripravované projekty informatizácie verejnej správy spolufinancované viac než miliardou eur z eurofondov počas programovacieho obdobia 2007-2013 budú znamenať nielen premrhanie týchto zdrojov, ale do budúcnosti prinesú pre verejnú správu i ďalšie zvyšovanie výdavkov spätých s aktualizáciou softwarových riešení, vzájomným prepojením a s ďalšími investíciami do hardware.
Problémom je i pokračujúce zoštátňovanie decentralizovaných služieb pre občana, pričom občan je oberaný o možnosť rozhodovať o výbere služieb (napríklad v sociálnych službách).
Na Slovensku je päť druhov volieb a päť rôznych volebných zákonov, ktoré ich organizovanie a konanie upravujú. Chýba jednotný volebný kódex.

ŽIADUCI STAV

Verejná správa by v cieľovom žiaducom stave mala zabezpečovať iba základné funkcie nevyhnutné pre fungovanie slobodnej spoločnosti, právneho štátu a trhovej ekonomiky a nemala by vykonávať žiadne úlohy, ktoré môžu byť prinajmenšom rovnako dobre alebo rýchlejšie a hospodárnejšie plnené súkromným sektorom.
Redukcia úradov bez redukcií úloh, ktoré štátne orgány vykonávajú, by bola nedostatočná a nezmyselná. Okrem redukcie úloh štátnej správy na centrálnej úrovni by mali byť redefinované kompetencie na decentralizovanej úrovni verejnej správy, vrátane postupného presunu redukovanej miestnej štátnej správy na samosprávu, s možnosťami outsourcingu a privatizácie. Privatizácia predstavuje dôsledné naplnenie princípu subsidiarity. Štát a samospráva by mali realizovať len tie explicitne určené činnosti verejného charakteru, ktoré nie je možné zrealizovať prostredníctvom trhového mechanizmu.
Cieľový stav po komunálnej reforme, ktorého dosiahnutie presahuje jedno volebné obdobie, bude lacnejšia a efektívnejšia samospráva (max. 300 municipalít namiesto dnešných takmer 3 000 obcí a miest, z ktorých dve tretiny majú menej než 1 000 obyvateľov), menej úradov, úradníkov i volených zástupcov (zníženie počtu viac než 21 000 komunálnych poslancov), lacnejšie a kvalitnejšie služby poskytované a sprostredkovávané samosprávou (i vďaka úsporám z rozsahu). Úspešná municipalizácia umožní ďalší presun kompetencií zo samosprávnych krajov na municipality a ďalšie zmeny na úrovni samosprávnych krajov (žúp). Taktiež umožní ďalšiu decentralizáciu činností a rozhodovacích procesov z orgánov miestnej štátnej správy na samosprávu, čo ďalej umožní redukciu štátnej správy v území. Tieto kroky predpokladajú aj zmeny v oblasti procesnoprávnej, najmä v prijatí nového zákona o správnom konaní ako všeobecného predpisu pre správne konanie.
Výsledkom informatizácie verejnej správy by mal byť skutočne funkčný vnútorne prepojený e-Government (štátna správa aj samospráva), zrealizovaný v prospech občana za trhové ceny v otvorenej konkurencii. Občan by mal mať právo vybaviť vec kdekoľvek, nielen na úrade príslušnom podľa miesta trvalého bydliska.

REFORMNÉ ZÁMERY

Reformná vláda by vo volebnom období mala presadzovať menšiu, úspornejšiu, menej nákladnú a efektívnejšiu verejnú správu, ktorá by mohla byť na Slovensku možná po realizácii nasledovných zámerov:

  1. 3.1 | Redukcia kompetencií a inštitúcií na úrovni centrálnej vlády
  2. 3.2 | Príprava komunálnej reformy a zmeny v oblasti miestnej štátnej správy
  3. 3.3 | Posilnenie dodržiavania zákonnosti
  4. 3.4 | Otvorená verejná správa
  5. 3.5 | Informatizácia verejnej správy a e-Government
  6. 3.6 | Flexibilná služba vo verejnej správe
  7. 3.7 | Zrovnoprávnenie poskytovateľov služieb pre občana
  8. 3.8 | Zavedenie jednotného volebného kódexu

Na základe realizovaných auditov (organizačných auditov, auditov legislatívneho prostredia, auditov podnikateľského prostredia) a auditu súladu výkonu jednotlivých kompetencií a ich financovania je potrebné vykonať redukciu kompetencií na úrovni centrálnej vlády, tzn. menej kompetencií vykonávaných štátom a súvisiace zníženie počtu ministerstiev a členov vlády. Zoštíhlenie vlády nekončí znížením počtu ministerských kresiel, zredukovať treba nielen ministerstvá, ale i kompetencie, ktoré ministerstvá v súčasnosti vykonávajú, vrátane zrušenia viacerých organizácií v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Rušenie kompetencií znamená rušenie zákonov, redukciu organizácií zriadených a založených centrálnou vládou (ministerstvami) a redukciu pracovísk centrálnej vlády v území.

Zámer zredukovať kompetencie a inštitúcie pôsobiace v súčasnosti na úrovni centrálnej vlády by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • zmeniť kompetenčný zákon a znížiť počet členov vlády na 8 (predseda vlády, minister financií, minister vnútra, minister spravodlivosti, minister školstva, minister zdravotníctva a sociálnych vecí, minister zahraničných vecí, minister obrany), zrušiť ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo kultúry (kompetencie zrušených ministerstiev zväčša zrušiť, časť presunúť na ministerstvo financií, úrad vlády, ministerstvo vnútra a časť decentralizovať)
  • znížiť počet splnomocnencov vlády
  • znížiť počet poradných orgánov vlády (rady vlády) a obmedziť rozsah ich pôsobnosti
  • obmedziť počet a pôsobnosť ďalších úradov (vrátane regulačných úradov) na úrovni ústredných orgánov štátnej správy pokiaľ je to možné len na tie, ktoré nie je možné zrušiť z dôvodu záväzkov SR voči EÚ
  • redukcia pracovísk centrálnej vlády v území: rušenie kompetencií na úrovni miestnej štátnej správy a postupný presun nevyhnutných kompetencií na samosprávu
Redukcia vlády
  • zrušiť zákon o podpore regionálneho rozvoja, prostredníctvom ktorého štát vytvoril dotačný mechanizmus pre integrovanú sieť regionálnych rozvojových agentúr a euroregiónov, a prostredníctvom ktorého štát vynucuje plánovanie regionálneho rozvoja na centrálnej úrovni (pripravovaná národná stratégia regionálneho rozvoja) i na úrovni krajskej a miestnej samosprávy (programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja) – kompetencia v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nepatrí na úroveň centrálnej vlády
  • zrušiť zákon o podpore cestovného ruchu: podnikanie v oblasti cestovného ruchu je len jednou z mnohých podôb podnikania, nie je dôvod zo strany štátu podporovať subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli podnikať v tejto oblasti tak, ako nie je dôvod selektívne podporovať podnikateľov v iných oblastiach
  • zrušiť zákon o investičnej pomoci: štát má vytvárať podmienky pre investovanie a obchod, nemá selektívne podporovať z daní vybraných podnikateľov, preto treba prestať poskytovať investičné stimuly a akúkoľvek štátnu pomoc súkromným subjektom
  • zrušiť zákon o Matici slovenskej: štát by mal prestať podporovať túto organizáciu z verejných zdrojov, transformácia Matice slovenskej
  • zrušiť zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zrušiť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
  • zrušiť zákon o Exportno-importnej banke SR a zrušiť Slovenskú záručnú a rozvojovú banku: štát nemá poskytovať bankové záruky ani úvery
  • zrušiť zákon o Fonde národného majetku SR: zrušiť Fond národného majetku SR, privatizácia majetku a odpredaj akcií v správe fondu
  • zrušiť nasledovné fondy a príslušné zákony, ktorými boli zriadené: Audiovizuálny fond, Recyklačný fond, Environmentálny fond, Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB)
  • zrušiť zákon o koncesionárskych poplatkoch a privatizovať tzv. médiá verejnej služby (STV, SRo, TASR)
  • zrušiť/privatizovať rezortné výskumné ústavy, transformovať SAV a ústavy SAV zlúčiť s univerzitami, zrušiť samostatné rezortné úrady zamerané na zber informácií a zlúčiť ich so Štatistickým úradom SR
Rušenie zákonov a výkonu súvisiacich kompetencií
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva hospodárstva, medzi nimi zrušiť najmä: Slovenskú agentúru cestovného ruchu (SACR), Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) a privatizovať DMD Group
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva kultúry
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva školstva, medzi nimi zrušiť najmä: Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV), Národné športové centrum, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Metodicko-pedagogické centrum, Štátny pedagogický ústav, Štátnu školskú inšpekciu
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie (organizácie v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti) ministerstva zdravotníctva a sprivatizovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) a štátne nemocnice
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnu poisťovňu (s prenesením jej zvyšnej agendy na Štátnu pokladnicu a daňové úrady) a pobočkové siete Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (s prenesením časti financovania a kompetencií na municipálne úrady)
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva financií
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva zahraničných vecí, medzi nimi zrušiť najmä: Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), Správu účelových zariadení Ministerstva zahraničných vecí SR (SÚZA), Správu služieb diplomatickému zboru, a. s. (SSDZ)
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a úplná privatizácia spoločností a zvyšných akcionárskych podielov štátu v rámci: ŽSR a.s., Železničnej spoločnosti Slovensko a. s., Cargo Slovakia a. s., podnikov SAD, Slovenskej pošty, T-Com a T-Mobile, letiská (Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad – Tatry, Žilina, Sliač), Verejné prístavy, a.s.
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva životného prostredia
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva pôdohospodárstva (okrem Pôdohospodárskej platobnej agentúry)
  • zrušiť agentúry, rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
Rušenie agentúr, rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti jednotlivých rezortov

Na miestnej úrovni je nevyhnutné pripraviť návrh komunálnej reformy, ku ktorému má municipalizácia na úrovni obcí smerovať, stanoviť sídla municipálnych úradov a na tieto úrady už v čase prípravy komunálnej reformy presunúť kompetencie miestnej štátnej správy a tzv. prenesený výkon štátnej správy, ktorý potom, ako budú vykonané hmotnoprávne zmeny, môže byť zrušený, čím sa činnosť samosprávy zjednoduší a sprehľadní sa súvisiace financovanie daných výkonov, k čomu je tiež potrebné urobiť zmeny v procesnoprávnej oblasti, v správnom konaní. S presunom miestnej štátnej správy na municipálne úrady a v súvislosti s prípravou komunálnej reformy je potrebné redefinovať kompetencie, ktoré bude plniť samospráva po komunálnej reforme tak, aby bolo možné zrušiť špecializované krajské a obvodné úrady štátnej správy, zrušiť obvodné úrady, redukovať a presúvať kompetencie zo štátu na samosprávy.

Zámer pripraviť komunálnu reformu a zmeny v oblasti miestnej štátnej správy by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • pripraviť návrh územno-správneho členenia na úrovni mikroregiónov (municipalít), teda návrh pre združovanie obcí do municipalít na základe spádovosti (a ďalších odborných kritérií), určiť sídla municipálnych úradov, presunúť na tieto úrady časť kompetencií miestnej štátnej správy a samosprávy, a vytvoriť tak rámec pre realizáciu komunálnej reformy (teda budúceho zlúčenia obcí do väčších celkov)
  • redukovať kompetencie verejnej správy na miestnej úrovni (miestna štátna správa aj samospráva), explicitne zadefinovať základné služby verejného charakteru, ktoré obec musí financovať, a služby neverejného charakteru, ktoré obec nemusí (ale môže) financovať
  • redefinovať kompetencie (zrušiť delené kompetencie, zredukovať a zlúčiť dnešné kompetencie miestnej štátnej správy a tzv. prenesený výkon štátnej správy, zredukovať obligatórne originálne kompetencie samosprávy), pripraviť a presadiť nové prerozdelenie kompetencií medzi jednotlivé úrovne samosprávy (župy, mestá a sídla s municipálnymi úradmi, obce)
  • definovať kompetencie vykonávané samosprávou (župami a sídlami s municipálnymi úradmi) v mene štátu a presadiť zákon o financovaní kompetencií vykonávaných samosprávou v mene štátu, stanoviť jasne výšku platieb za konkrétne výkony
  • vykonať zmeny vo fiskálnej decentralizácii v prospech miest a sídiel s municipálnymi úradmi a prerozdeliť celý výnos z podielovej dane (100 %) medzi samosprávy
  • pripraviť a schváliť návrh realizácie komunálnej reformy (presahujúcej jedno volebné obdobie), vrátane časového plánu realizácie a v tejto súvislosti prehodnotiť i otázku existencie župného usporiadania pre obdobie po realizácii komunálnej reformy (nové územno-správne členenie na krajskej úrovni, kompetencie, spôsob voľby zástupcov na krajskej úrovni a prehodnotenie potreby existencie samosprávy na župnej úrovni po realizácii komunálnej reformy)
Zavedenie municipálnych úradov ako prvého kroku na ceste ku komunálnej reforme
  • zrušiť špecializované krajské a obvodné úrady štátnej správy (oblasť školstva, cestnej dopravy a pozemných komunikácií, životného prostredia, pozemkové úrady, lesné úrady, stavebné úrady) a presunúť ich kompetencie na samosprávu, rozdeliť ich medzi župy a sídla s municipálnymi úradmi
  • zrušiť obvodné úrady a presunúť ich kompetencie na samosprávu, rozdeliť ich medzi župy a sídla s municipálnymi úradmi
Presun miestnej štátnej správy na samosprávy
  • zrušiť a zákon o meste Košice a prehodnotiť nevyhnutnosť zákona o hlavnom meste SR Bratislave (potrebná zmena ústavy), komplexne novelizovať zákon o obecnom zriadení tak, aby sa doplnil o tie osobitné ustanovenia zákona o Košiciach (a prípadne i zákona o Bratislave), ktoré je nevyhnutné ponechať v platnosti, pričom nie je možné použiť všeobecné ustanovenia zákona o obecnom zriadení
  • pripraviť koncepciu prehodnotenia dvojúrovňovej samosprávy v meste Bratislava a Košice (v rámci komunálnej reformy)
Zmeny zákonov o Košiciach a Bratislave

Kontrolné mechanizmy vo verejnej správe sú nedostatočné, sankcie za neplnenie úloh a dodržiavanie lehôt sú často ťažko vymáhateľné, chýba viac adresnej zodpovednosti za výkon vo verejnej správe – a to tak v štátnej správe ako i v samospráve.

Zámer posilnenia dodržiavania zákonnosti by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • vytvorenie najvyššieho správneho súdu a prijatie nového zákona o správnom konaní súdnom
  • komplexná novela zákona o obecnom zriadení
  • jasné formulácie zákonných povinností, obmedzenie výnimiek a svojvôle pri rozhodovaní a prísnejšie sankcie za neplnenie úloh a lehôt vo verejnej správe
  • zaviesť v samospráve zásadu „nedodržiavanie zákonov = žiadne dotácie“: samospráva, ktorá si neplní povinnosti dané zákonmi, nemá nárok na akékoľvek dotácie z verejných financií (zdroje to štátneho rozpočtu i zdroje EÚ)
  • zaviesť sankcie za korupciu a klientelizmus: osoby, ktoré dokázateľne korumpovali resp. boli prijímateľmi korupcie, nesmú doživotne vo verejnej správe zastávať žiadny post a nesmú doživotne so subjektmi verejnej správy vstupovať do zmluvných vzťahov a byť prijímateľmi akýchkoľvek dotácií, toto opatrenie sa týka i spoločností, v ktorých sú tieto osoby konateľmi, akcionármi, atď.
Správne súdnictvo a zavedenie sankcií
  • zmena systému kontroly a posilnenie autonómie hlavných kontrolórov v samospráve: hlavní kontrolóri nie sú v súčasnosti nezávislí – volí ich zastupiteľstvo, odmenu im schvaľuje zastupiteľstvo; v mnohých obciach chýbajú a výkon kontroly je formálny – hlavných kontrolórov treba mestám a obciam vylosovať (malé obce združiť a vylosovať jedného kontrolóra pre viaceré obce), odmenu určovať za výkon podľa tabuliek)
  • zaviesť obmedzenie uzatvárať dodávateľsko-odberateľské zmluvy súvisiace s výkonom kompetencií samosprávy a prenájmu majetku samosprávy len na dobu nepresahujúcu volebné obdobie
Zmeny v oblasti kontroly a zmluvných vzťahov

Korupcia a klientelizmus je prítomná na všetkých úrovniach verejnej správy. Povinné zverejňovanie informácií týkajúcich sa verejného obstarávania, predaja a prenájmu majetku verejnej správy, poskytovania dotácií a povinné využívanie súťažných metód zníži mieru korupcie a klientelizmu a zníži objem výdavkov verejnej správy.

Zámer otvorenej verejnej správy by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • prevádzkovanie prehľadného centrálneho e-registra verejnej správy (všetky dotácie, všetky zmluvy a faktúry, všetky obstarávania – sprehľadniť všetky toky verejných financií medzi verejnou správou a inými subjektmi)
  • prevádzkovanie prehľadného centrálneho e-registra volených zástupcov (starostov, primátorov, županov, poslancov na všetkých úrovniach) a ďalších verejných funkcionárov pre účely zverejňovania majetkových priznaní a verejnej kontroly konfliktu záujmov a kontroly bezúhonnosti volených zástupcov
  • povinné zverejňovanie všetkých zmlúv a faktúr na webstránke ako i cez centrálny e-register (zmluvy platné až ich zverejnením)
Zavedenie centrálnych e-registrov
  • povinné elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní (pre štátnu správu i samosprávu) pri obstarávaní tovarov nad 3333 € (odhadovaná kalkulácia sa získa na základe prieskumu trhu)
  • v zákonoch o majetku obcí a samosprávnych krajoch striktne a jasne obmedziť výnimky pre predaj a prenájom majetku obcí a samosprávnych krajov
  • aktívne zverejňovať informácie prostredníctvom internetu (treba zaviesť zásadu, že všetky zverejniteľné informácie musia byť zverejnené aj na webstránke príslušnej inštitúcie)
Transparentné obstarávania, predaje a prenájmy majetku

Zavedením moderných verejných služieb využívajúcich informačné a komunikačné technológie zefektívniť činnosť verejnej správy (tzv. e-Government), výrazne znížiť prebujnený byrokratický aparát, zjednodušiť občanovi a podnikateľským subjektom komunikáciu s úradmi a prístup k informáciám na všetkých stupňoch.

Zámer zaviesť e-Government vo verejnej správe by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • zmeniť procesy vo verejnej správe tak, aby využívali možnosti informačných a komunikačných technológií, nie len konzervovať v nich súčasné procesy
  • znížiť náklady na vybavenie úradnej záležitosti redukciou počtu úradníkov a skrátením času, ktorý občan na vybavenie potrebuje
  • zvýšiť dostupnosť verejných služieb na nepretržitú dobu ich poskytovaním v elektronickej podobe
  • znížiť duplicitný zber údajov a ich spracovanie rôznymi úradmi t.j. vytvoriť centralizované e-registre a služby dostupné všetkým oprávneným inštitúciám a občanom
  • zmeniť zákony tak, aby umožňovali rovnoprávne využitie elektronickej a „papierovej“ komunikácie a dokumentácie
  • vytvoriť a prevádzkovať ústredný legislatívny portál
  • zaviesť používanie zaručeného elektronického podpisu úradníkmi i občanmi, ktorí poskytujú alebo využívajú elektronické služby
  • vytvoriť a prevádzkovať centrálnu elektronickú podateľňu a zaviesť prísnu kontrolu zodpovednosti a dodržiavania procesných termínov
  • zaviesť elektronickú formu platenia správnych poplatkov
  • vytvoriť a prevádzkovať ústredný e-Government portál, ktorý bude centrálnym miestom poskytovania elektronických služieb verejnej správy
  • vytvoriť integrované obslužné miesta s asistenciou, ktoré budú slúžiť občanom, ktorí nechcú alebo nemôžu využívať služby e-Governmentu cez internet
  • zaviesť elektronický zdravotný záznam
  • vytvoriť a prevádzkovať systém elektronických zdravotníckych služieb, ktorý umožní elektronické prepojenie poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, zdravotných poisťovní a pacientov
Moderná verejná správa

Do súčasného systému štátnej služby a služby vo verejnom záujme treba zaviesť i možnosť kontraktov na dobu určitú (maximálne na volebné obdobie s možnosťou predĺženia). Dnešnú štátnu službu treba otvoriť i ľuďom, ktorí majú skúsenosti z „reálneho sveta“ a vidia svet i inak než len od úradníckeho stola, dosiahnuť flexibilnú a otvorenú službu, v ktorej si zvolení zástupcovia štátu a samosprávy budú mať možnosť vybrať ľudí, ktorí budú spolu s nimi plniť ich program a niesť aj plnú zodpovednosť. Úradníci by nemali byť odmeňovaní podľa počtu odslúžených rokov a tabuľkového zaradenia, ale podľa výkonov a výsledkov.

Zámer dosiahnuť flexibilnú a otvorenú službu vo verejnej správe by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • zrušiť zákony o štátnej službe a službe vo verejnom záujme a zaviesť jeden zákon pre službu vo verejnej správe, ktorý umožní okrem tradičnej „štátnej služby“ i službu vo verejnej správe formou kontraktov na volebné obdobie a tiež krátkodobejšie kontrakty pre plnenie vybraných úloh (formou zamestnaneckého pomeru alebo formou iného zmluvného vzťahu – živnostník, príkazná zmluva, zmluva o dielo)
  • definovať záväzný etický kódex pre službu vo verejnej správe, určiť kvalifikačné predpoklady a konflikt záujmov
  • definovať sankcie a osobnú zodpovednosť za neplnenie úloh a zákonných lehôt, umožniť občanom dožadovať sa plnenia sankcií a požadovať prevzatie osobnej zodpovednosti úradníkov i prostredníctvom súdnych žalôb
  • znemožniť vyplácanie trinástych a štrnástych platov, vyplácanie odstupného a „zlaté padáky“, zaviesť odmeňovanie podľa výkonov a výsledkov, nie podľa počtu odslúžených rokov a tabuľkového zaradenia
Zmeny smerom k flexibilnej a otvorenej službe vo verejnej správe

Je potrebné zastaviť zoštátňovanie decentralizovaných služieb pre občana. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb nesmú byť znevýhodnení oproti verejným (samosprávnym), podobne neštátne školské zariadenia nesmú byť znevýhodnené oproti štátnym školským zariadeniam. Občan má mať možnosť rozhodnúť o výbere sociálnych služieb a o výbere školských zariadení pre svoje deti, štát má poskytnúť príspevok či normatív pre občana či žiaka bez ohľadu na to, či si občan vyberie verejného alebo neverejného poskytovateľa služby.

Zámer zrovnoprávniť postavenie verejného a neverejného sektora poskytujúceho služby pre občana by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • zmeniť zákon o sociálnych službách: zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pre občana, umožniť konkurenciu a výber nechať na občana
  • zmeniť zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení: zrovnoprávnenie financovania neštátnych školských zariadení so štátnymi školskými zariadeniami
  • zaviesť systém osobných účtov občana-daňovníka v štátnej pokladnici resp. kupónového systému vo viacerých oblastiach (školstvo, sociálne služby), znemožniť zasahovanie samosprávy do slobodného výberu služieb (službu by mal financovať priamo občan-daňovník poukázaním „normatívu“ z osobného účtu v štátnej pokladnici)
Zmeny zákonov obmedzujúcich slobodný výber občana

Na Slovensku máme momentálne päť druhov volieb a päť rôznych volebných zákonov, ktoré ich organizovanie a konanie upravujú. Každý z týchto zákonov osobitne upravuje organizáciu volieb v zmysle kreovania volebných orgánov (komisií), účasti zástupcov v nich, kreovania volebných okrskov, spôsobu sčítavania hlasov, atď. Niektoré ustanovenia sú pre jednotlivé voľby upravené rôzne, pričom na také niečo nie je dôvod (napríklad ustanovenia o volebnom moratóriu alebo volebné kaucie). Pri niektorých druhoch volieb považujeme za potrebné zvážiť úpravu volebného systému, ktorým sú príslušné orgány volené.

Zámer zaviesť jednotný volebný kódex a upraviť volebný systém by reformná vláda mala dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • vypracovať a schváliť tzv. volebný kódex, ktorý bude mať dve časti: vo všeobecnej budú upravené všetky ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb a v osobitnej potom tie ustanovenia, ktoré upravujú špecifiká jednotlivých druhov volieb
  • zrušiť volebné moratóriá pri tých druhov volieb, kde zrušené dosiaľ neboli
  • zrušiť volebné kaucie
  • umožniť volebnú kampaň v lokálnych elektronických médiách
  • zaviesť sankcie pre prípady porušovania volebných pravidiel (jediná súčasná sankcia – zneplatnenie volieb – nie je dostačujúca)
  • umožniť elektronickú formu hlasovania minimálne v prípadoch voľby zo zahraničia a zvážiť i jej širšie všeobecné uplatnenie s cieľom znížiť výdavky štátneho rozpočtu na organizáciu volieb
Jednotný volebný kódex
  • zrušiť dvojkolovú voľbu župana a zaviesť jednokolovú voľbu
  • v komunálnych a regionálnych voľbách zaviesť jednoduchý väčšinový systém s jednomandátovými volebnými obvodmi
  • zaviesť zásadu, aby v prípadoch, keď v komunálnych voľbách alebo v doplňujúcich komunálnych voľbách neprejaví o danú volenú funkciu (starostu či poslanca) nik záujem, ďalšie komunálne voľby sa konať nebudú a obec bude pričlenená k inej obci
Zmeny vo volebnom systéme na úrovni volieb do orgánov samospráv
  • vo voľbách do Národnej rady SR ponechať systém pomerného zastúpenia a vytvoriť viacero volebných obvodov (regionalizácia parlamentných volieb)
  • obmedziť imunitu poslancov Národnej rady SR len na výroky v parlamente
  • obmedziť výdavky poslancov Národnej rady SR len na poslaneckých asistentov (zrušiť výdavky na poslanecké kancelárie v regiónoch)
  • zaviesť zásadu automatického zníženia platu poslanca Národnej rady SR za neúčasť na zasadnutí výboru či parlamentu (vyššie zníženie za neospravedlnenú neúčasť, nižšie zníženie za ospravedlnenú neúčasť, stanoviť jasné striktné pravidlá, kedy je možné prijať ospravedlnenie neúčasti)
Zmeny vo volebnom systéme v parlamentných voľbách
O AUTOROCH

Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2001-2004 pracoval na odbore európskej integrácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2004 pôsobil ako stážista na DG Regional Policy v rámci Európskej komisie v Bruseli.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika (KI) pracuje od roku 2004 ako analytik, pričom sa špecializuje na oblasť regionálneho rozvoja (regionálna politika SR a EÚ), verejnej správy (fiškálna decentralizácia a komunálna reforma, regionalizácia Slovenska) a niektorým aspektom vzťahu Slovensko – Európska únia. Je spoluautorom publikácie Poznámky k návrhu Ústavy Európskej únie (2003) a kapitoly o regionálnej politike v publikácii Slovensko na ceste do EÚ: Kapitoly a súvislosti (2003). Je spoluautorom štúdií Fiškálna decentralizácia a obce (2005) a Župný variant 2005 (2005). Je autorom analýzy Slovensko v EÚ - vplyv eurofondov a environmentálnych regulácií (2005), štúdie Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy (2006), štúdie Slovensko - krajina poslancov (2006) a analýz Smerovanie investičných stimulov do regiónov SR (2007), Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) (2007) a Kam smerujú eurofondy na Slovensku? (2007). Od septembra 2006 je tiež jedným z hodnotiteľov opatrení samospráv v rámci projektu INEKO: HESO-regióny resp. v rámci projektu CPHR: HSO-regióny. Je editorom webstránok KI a od roku 2007 i newslettra KI - Konzervatívne listy.

Jaroslav Pilát (M.E.S.A.10) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1998 spolupracoval s viacerými mimovládnymi organizáciami, v rokoch 2001-2003 bol člen predsedníctva Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI). V rokoch 2000-2001 pracoval na Úrade vlády SR v kancelárii podpredsedu vlády SR pre ekonomiku ako člen poradného tímu, kde sa v spolupráci s vládnym splnomocnencom zaoberal problematikou decentralizácie a reformy verejnej správy. Od roku 2000 externe, od roku 2001 interne pracuje v spoločnosti M.E.S.A.10 – centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, ako právny analytik, od roku 2004 aj ako výkonný riaditeľ.

Matúš Pošvanc (Nadácia F. A. Hayeka) je riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka. Pochádza z Trenčína, kde študoval na Osemročnom športovom Gymnáziu. Počas štúdia na vysokej škole Ekonomickej univerzity Bratislava absolvoval viacero odborných seminárov v Nemecku, Belgicku, Luxembursku a vyhral esejistickú súťaž Ivana Mikloša medzi vysokoškolskými študentmi na tému „Vzdelanie má hodnotu. Má mať i cenu?“. Po ukončení štúdia pracoval krátko na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením Ivana Švejnu na dôchodkovej reforme. Od roku 2003 sa plne venuje práci v Nadácii F. A. Hayeka.
Oblasťami, ktorými sa profesionálne zaoberá, je oblasť realizácie reforiem regionálneho a vysokoškolského vzdelávania (reforma vzdelávania) a zaoberá sa prácou so samosprávami (nové riešenia poskytovania komunálnych služieb). Je autorom viacerých odborových štúdií, viedol tím zostavujúci Stratégiu mesta Trenčín a pracoval i na viacerých implementačných projektoch pre Mesto Trenčín. Pravidelne sa vyjadruje v slovenských médiách, je autorom viacerých populárno-náučných i odborných článkov. Je tiež autorom knihy „Edov príbeh“. V poslednej dobe absolvoval viacero zahraničných stáží (USA, Austrália, Nemecko).