Jediné zmeny na Slovensku v oblasti kultúry a médií po roku 1989 sú zmeny špecifického typu: sloboda vyjadrenia a združovania (neziskové organizácie), grantová podpora, či decentralizácia kultúrnych inštitúcii v rámci reformy verejnej správy. Boli viac prirodzeným dôsledkom transformácie politického systému, než by sa mohli stať vlastným predmetom reformy kultúry a médií na Slovensku. Absencia reformy naviazanej na programovo otvorený a ekonomicky únosný model kultúrnej politiky je v kultúrnom a mediálnom priestore príčinou hlavných problémov:
Inštitucionálny rámec a kultúrna politika sú do značnej miery normalizačným dedičstvom. V kultúrnom priestore sa preto darí „známostnej“ ekonomike, centralizmu i politickému zasahovaniu. Nastavenie motivácií v ňom vedie ku konzervovaniu daného stavu, ktorý sa prejavuje byrokraciou v riadení (tým aj nízkou mierou pružnosti, napríklad nedostatočnou a nekvalitnou infraštruktúrou), nehospodárnosťou, absenciou kontrolných a hodnotiacich mechanizmov (s tým súvisiacou neadresnosťou zodpovednosti) a deformáciou konkurenčných podmienok v oblasti výkonov (tým nedôverou v súkromný sektor). Kultúrnemu priestoru dominujú rozličné príspevkové organizácie s výsadným prístupom k verejným zdrojom.
Financovanie kultúry je zmesou centralizmu, neefektívnosti a protekcionizmu štátom a samosprávami zriaďovaných kultúrnych inštitúcií (príspevkových organizácií). Reforma verejnej správy decentralizovala kultúrne inštitúcie do majetku samospráv, kde živoria, lebo na ich prevádzku a rozvoj samosprávam chýbajú finančné zdroje. Absencia motivácii podporovať kultúru spôsobuje, že chýbajú peniaze z iných ako verejných zdrojov. Kultúrne inštitúcie nevyužívajú svoj podnikateľský potenciál (samofinancovanie). Neobhájiteľná je povinnosť umelcov a autorov (všeobecne) prispievať do umeleckých fondov (plošné a nedobrovoľné zdaňovanie umeleckých výkonov).
Verejnoprávne média sú financované prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu a koncesionárskych poplatkov, ktoré sú de facto dodatočnou daňou. Navyše, získavajú príjmy z reklamy, ktoré sú v prípade súkromných médií jediným zdrojom financovania. Flagrantným prejavom protekcionizmu v oblasti médií je finančná podpora TASR.
Problémom inštitucionálneho status quo je tiež finančné prepojenie štátu k cirkvám. Neuspokojivý je zároveň stav v ochrane pamiatkového fondu. Mnohé objekty v režime pamiatkovej ochrany boli po roku 1989 vrátené pôvodným vlastníkom, zvyčajne v zlom technickom stave. Ochrana pamiatok je povinnosťou ich vlastníkov, ktorí svoje vlastnícke práva vykonávajú v striktne regulovanom prostredí. Doteraz sa nepodarilo vyriešiť množstvo otázok, týkajúcich sa kompenzácií štátu a obcí jednotlivým vlastníkom za obmedzovanie ich vlastníckych práv vyplývajúcich z pamiatkovej ochrany.
V súlade s predpokladom, že kultúra je komunitná aktivita alebo slobodné podnikanie, a jej nositeľmi sú jednotliví aktéri vo verejnom priestore a trhovom prostredí, by reformná vláda mala považovať za žiaduci stav podmienky, v ktorých:
Reformná vláda by mala v oblasti kultúry presadzovať decentralizáciu a liberalizáciu systému kultúrnych inštitúcií (vrátane cirkví), privatizáciu verejnoprávnych médií, zníženie miery prerozdeľovania verejných zdrojov na centrálnej úrovni a zrovnoprávnenie všetkých subjektov vo vzťahu k orgánom štátnej a verejnej správy ako poskytovateľom podpory z verejných zdrojov a ekonomické nástroje, ktoré prenesú zodpovednosť za financovanie kultúry na jednotlivcov, podnikateľské subjekty a neziskové inštitúcie.
Reformná vláda by sa v oblasti kultúry a médií preto mala sústrediť na nasledovné zámery:
Súčasný centralizmus a politické ovplyvňovanie nie je v súlade s predpokladom kultúry ako komunitnej aktivity. Z tohto predpokladu vyplýva nevyhnutnosť redukcie kompetencií štátu v oblasti kultúry, zrušenia Ministerstva kultúry SR (MK SR) a ním zriadených príspevkových organizácií. Systém kultúrnych inštitúcií je potrebné transformovať a liberalizovať tak, aby zodpovedal predstave minimálnej vlády v slobodnej a prosperujúcej spoločnosti a v právnom štáte.
Zámer znížiť podiel centrálne prerozdeľovaných verejných zdrojov, eliminovať politické zasahovanie v oblasti kultúry a deregulovať výkon vlastníckych práv v oblasti kultúrneho dedičstva by mohla reformná vláda zabezpečiť nasledovnými opatreniami:
Reformná vláda by nemala udržiavať (či dokonca prehlbovať) špeciálny právny a ekonomický režim vzťahu medzi štátom a cirkvami. Prevádzka cirkví a náboženská aktivita by mala byť, rovnako ako v prípade iných komunít, na ich členoch a sympatizantoch a nezávislá od štátu.
Zámer nefinancovať náboženskú činnosť cirkví centrálne z verejných zdrojov bude možné naplniť prostredníctvom nasledujúcich opatrení:
Prostredníctvom rozšírenia asignačného mechanizmu zaviesť jednoduchý a otvorený systém finančnej podpory kultúry a umenia rešpektujúci princíp subsidiarity. Prerozdeľovanie nevyhnutného minima verejných zdrojov prostredníctvom otvorených grantových programov v gescii Fondu pre kultúru s jasnými pravidlami a nezávislými komisiami.
Zámer znížiť podiel centrálne prerozdeľovaných verejných zdrojov smerujúcich do kultúry je možné dosiahnuť prostredníctvom nasledovných opatrení:
Vágne vymedzenie pojmu „verejnej služby a verejného záujmu“ pre oblasť verejnoprávnych médií spolu s ich finančnou nedisciplinovanosťou má za následok pretrvávajúci neštandardný model ich financovania, kombinujúci koncesionárske poplatky s dotáciami od štátu, ktoré ako nástroj politického ovplyvňovania podliehajú svojvôli a vnútornému nastaveniu politických garnitúr k vedeniu STV a SRo.
Zámer znížiť politické ovplyvňovanie médií a v rámci prechodu na digitálne vysielanie vytvoriť podmienky pre súťaž súkromných subjektov v oblasti vysielania programov verejnej služby by reformná vláda mohla zabezpečiť týmito opatreniami:
Fedor Blaščák je filozof, nezávislý kurátor a kultúrny aktivista. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako doktorand na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2005 spolu s vydavateľstvom TREND Holding realizuje projekt Myslím ekonomicky, ktorý iniciuje vznik diskusných klubov na stredných školách.
V roku 2008 spolu s Marekom Adamovom založil iniciatívu Memory Kontrol ako interdisciplinárnu platformu pre historickú reflexiu súčasných dejín.
Marek Adamov je absolvent kulturológie a manažmentu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolských štúdií sa stal spoluzakladateľom občianskeho združenia Truc sphérique, ktorého je riaditeľom. Od roku 2003 sa väčšina aktivít združenia realizuje v nezávislom kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, ktoré je originálnym priestorom železničnej zastávky slúžiacim pre súčasné umenie naprieč žánrami.
Na Stanici Adamov okrem spolupráce na programe akcií, výstav, festivalov a workshopov zodpovedá i za fundraising, medzinárodný i lokálny networking, rezidenčný program pre mladých umelcov a manažment nových projektov.
Marek Adamov spolupracuje aj s ďalšími organizáciami v kultúre ako konzultant, kurátor, lektor a snaží sa o väčšiu spoluprácu a networking a tiež lepšie postavenie nezávislej kultúry.
