Medzi hlavné problémy právneho systému z oblasti súdnictva patria neefektívnosť súdneho systému a neprimeraná dĺžka súdnych konaní, nedostatočné zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva, nepredvídateľnosť práva a nedostatočná vymožiteľnosť práva, slabá miera informovanosti verejnosti a slabá kontrola súdnictva zo strany verejnosti.
Ďalej je problémom nedostatočná kvalita legislatívneho procesu, komplikovanosť právneho poriadku s nízkou kvalitou a veľkým množstvom právnych noriem, slabá úroveň a transparentnosť verejnej správy (správnych konaní), nízka úroveň právnej kultúry a povedomia občanov. Z ústavného hľadiska je závažným problémom nízka úroveň ochrany súkromného vlastníctva.
Reformná vláda by mala považovať za dlhodobo žiaduci stav právne prostredie, ktoré podporuje a nebráni fungovaniu slobodnej spoločnosti a ktorého základom budú pravidlá fungovania slobodnej a prosperujúcej spoločnosti (viažuce sa primárne k životu a vlastníctvu ľudí), založené na princípe, že štát má právnym systémom upravovať len nevyhnutné základné oblasti spoločenských vzťahov. Reformná vláda by preto mala právnymi predpismi slobodu jednotlivcov obmedzovať len v prípade preukázateľne negatívnych dopadov ich konania na iných obyvateľov Slovenska.
Reformná vláda by sa mala zamerať na systémové riešenie vyššie uvedených problémov s cieľom dosiahnutia želateľného stavu, výsledkom ktorého by malo byť v oblasti súdnictva vytvorenie systémových predpokladov k zvýšeniu výkonnosti súdov a skracovaniu súdnych konaní, vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov, zvýšenie kvality práce sudcov i súdneho personálu, zvýšenie informovanosti verejnosti a tým aj väčšej transparentnosti rozhodovania súdov, čo by malo viesť k zmenšeniu priestoru pre korupciu v súdnictve i zvýšeniu dôvery a úcty k súdnemu systému. Výsledkom skvalitnenia legislatívneho procesu by malo byť prijímanie kvalitnejších právnych predpisov a postupné odstraňovanie existujúcich legislatívnych nedostatkov, zákaz nepriamych novelizácií, prijatie kvalitných teleologických noriem. Reformná vláda by mala vytvoriť podmienky pre zvyšovanie právnej kultúry a povedomia občanov, úrovne správnych konaní, kvality a transparentnosti verejnej správy, lepšiu dostupnosť verejnej správy pre občanov (e-government), ako aj podmienky pre zjednodušovanie právneho poriadku.
Reformná vláda by si mala uvedomovať, že v slobodnej spoločnosti sú právne pravidlá a právny systém len jedným zo spoločne pôsobiacich normatívnych systémov. Mala by rešpektovať pôsobenia právneho systému a dôkladne analyzovať, či pri riešení konkrétnych otázok alebo problémov je najvhodnejším alebo správnym riešením prijatie právneho predpisu.
Predpokladá sa, že reformná vláda by mala vo volebnom období presadzovať tieto zámery:
Reformná vláda by mala zabezpečiť dôslednú ochranu vlastníckeho práva okrem iného minimalizáciou možností zásahov štátu do vlastníckeho práva a dôsledného presadzovania a zabezpečovania základného ústavného princípu rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Inštitút vyvlastnenia predstavuje hrubý zásah do vlastníckeho práva, a preto by mal byť používaný len výnimočne v zákonom jasne stanovených prípadoch tak, aby ho nebolo možné bežne využívať na presadzovanie aktuálnej politickej vôle štátu.
Reformná vláda by preto mala novelizovať právnu úpravu možností vyvlastnenia tak, aby k využitiu tohto inštitútu dochádzalo vždy iba výnimočne, nie na presadzovanie súkromného záujmu prezentovaného za verejný záujem. Reformná vláda by mala zúžiť priestor pre využívanie inštitútu vyvlastnenia napríklad zúžením účelov vyvlastnenia podľa stavebného zákona a novelizáciou procesu a podmienok posudzovania verejného záujmu v konkrétnych prípadoch. Reformná vláda by tak mala za neprípustné považovať akékoľvek retroaktívne zásahy, nielen do vlastníckych práv, rovnako ako zásahy do vlastníckeho práva iných napr. stavbou diaľnic alebo iných stavieb na cudzích pozemkoch bez zákonného vyvlastnenia vo výnimočných prípadoch, a to v súlade s ústavnými princípmi. Reformná vláda by mala iniciovať odbornú verejnú diskusiu ohľadom vhodnosti zákonnej definície pojmu „verejný záujem“ (s jeho prípadným pozitívnym alebo negatívnym vymedzením) a alternatívnych možností novelizácie právnej úpravy vyvlastnenia tak, aby sa dosiahol stav, v ktorom sa inštitút vyvlastnenia bude môcť využívať iba vo výnimočných prípadoch, po preskúmaní alternatívnych riešení, so zárukou princípu rovnováhy a pri rešpektovaní dosiahnutia sledovaných cieľov s tým, že verejný záujem nesmie byť predpokladaný, ale musí byť preukázaný v konkrétnom prípade.
Reformná vláda by mohla dosiahnuť zámer realizáciou nasledovných opatrení:
Zámerom reformnej vlády by malo byť skvalitnenie legislatívneho procesu i odstraňovanie nedostatkov v legislatíve. Inštitút skráteného legislatívneho konania sa často zneužíva, rovnako ako nepriame novelizácie, čo má vplyv aj na kvalitu a prehľadnosť právneho poriadku. Reformná vláda by preto mala presadiť zákaz nepriamych novelizácií i zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania a novelizáciou legislatívnych pravidiel a zákona o rokovacom poriadku NR SR skvalitniť legislatívny proces. Cieľom reformnej vlády by malo byť postupné zjednodušovanie právneho poriadku.
Reformné zámery vlády by mali byť uskutočňované s prihliadnutím na členstvo Slovenska v Európskej únii.
Reformná vláda by mohla dosiahnuť zámer realizáciou nasledovných opatrení:
Slovenské súdnictvo je napriek viacerým zmenám dodnes neefektívne. Problémom je trvanie súdnych konaní i vymožiteľnosť práva. Súdy v rovnakých prípadoch nerozhodujú jednotne.
Cieľom reformy súdnictva je dostať súdnictvo na Slovensku na úroveň najvyspelejších krajín, zaručiť nastolenie panstva práva (rule of law) a spravodlivosti, aby sa v právnom systéme významnou mierou zvýšila transparentnosť a znížil priestor pre korupciu.
Otázna je aj nezávislosť a najmä nestrannosť súdnictva, čo sa prejavuje vo zvýšenej miere absenciou dôveryhodnosti súdnictva.
Zrýchlenie občianskeho súdneho konania smeruje k podstatnému zvýšeniu vykonateľnosti práva.
Reformná vláda by mohla dosiahnuť zámer realizáciou nasledovných opatrení:
Zámerom reformnej vlády by malo byť vytvorenie podmienok pre zvyšovanie kvality a transparentnosti verejnej správy a jej dostupnosti občanmi. Reformná vláda by mala vytvoriť aj podmienky pre zvyšovanie právnej kultúry, povedomia a vzdelania občanov, predovšetkým však zamestnancov verejnej správy, ako aj podmienky pre zjednodušovanie právneho poriadku s cieľom dosiahnutia jeho prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vo všetkých druhoch správnych konaní by mali mať zodpovední zamestnanci dostatočné právne vzdelanie, aby sa minimalizovalo vydávanie nezákonných správnych rozhodnutí a nezákonný postup správnych orgánov. Reformná vláda by mala pripraviť a prijať nový zákon o správnom konaní, pretože správne konanie je najčastejším typom konania, s ktorým sa bežne stretávajú fyzické a právnické osoby. Mala by zmodernizovať jeho inštitúty, umožniť elektronické konanie (s ohľadom na prípravu e-governmentu) a nastaviť ho tak, aby bol čo najviac dostupný občanom („user-friendly“) a aby sa vytvoril priestor na efektívne doručovanie písomností napr. povinným zriadením dátových schránok fyzických i právnických osôb ako obdoby úradnej elektronickej pošty. Jeho súčasťou by malo byť aj vyriešenie otázky efektívnosti a spôsobu výkonu rozhodnutí, keďže ide o obdobný problém ako pri výkone súdnych rozhodnutí; možnosť inšpirácie riešenia odtiaľ. Zároveň by mala vláda vykonať opatrenia, ktoré by viedli k zjednocovaniu pravidiel správneho konania (samozrejme, okrem zreteľa hodných výnimiek), nie k ich triešteniu (tendencia vytvárať si rezortné procesné pravidlá, keďže všeobecný predpis je zastaraný a nevyhovuje). Pri príprave nového procesného predpisu vziať do úvahy zmeny, ktoré boli vykonané v hmotnoprávnej oblasti za ostatných 20 rokov.
Reformná vláda by mohla dosiahnuť zámer realizáciou nasledovných opatrení:
Ernest Valko (VALKO & PARTNERS) je advokát. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1974 urobil rigoróznu skúšku a v roku 2004 obhájil doktorát. V rokoch 1977 – 1979 bol odborným referentom v rezorte stavebníctva, v rokoch 1979 – 1988 vedúcim právneho odboru v rezorte stavebníctva, v roku 1989 arbitrom Štátnej arbitráže Slovenskej republiky, v roku 1990 námestníkom obchodného úseku koncernového podniku. V rokoch 1990 – 1991 bol podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a v roku 1992 predsedom Ústavného súdu ČSFR. Od roku 1993 až po súčasnosť je advokátom, zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, ako aj v zozname Českej advokátskej komory.
Od roku 1997 je zapísaný v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, od roku 1998 v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom Krajským súdom v Bratislave, v rokoch 1999–2005 bol členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, v rokoch 1998–2002 pôsobil ako člen dozorných rád Istrobanky, a.s. a Slovenskej poisťovne, a.s., v rokoch 1999 – 2001 bol členom APS Consortium vedeného European Law & Policy Advisory Group, GbR (ELPA– Group), ktoré v rámci projektu PHARE poskytovalo právnu pomoc pri aproximácii legislatívy Slovenskej republiky, zameranej na krátkodobé a strednodobé priority Partnerstva pre vstup do Európskej únie.
Vykonával legislatívnu činnosť v rámci pripomienkového konania z hľadiska vecného a formálno–právneho, napríklad Zákon o štátnom podniku, Zákonník práce, Základné podmienky stavebných prác, od januára 1990 ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, či už vo funkcii člena Ústavnoprávneho výboru alebo podpredsedu Snemovne ľudu, zvýraznenú spravodajstvom novely Zákonníka práce, Hospodárskeho zákonníka, Ústavného zákona o čs. federácii (Kompetenčný zákon), ústavného zákona o Listine základných práv a slobôd, ústavného zákona o referende, Obchodného zákonníka.
Je autorom a spoluautorom celého radu odborných článkov publikovaných v odborných časopisoch (napr. Bulletin slovenskej advokácie, Justičná revue, Právní rozhledy, EMP – časopis o českom a európskom práve, Obchodné právo).
Pavol Mattoš je advokátsky koncipient JUDr. Ernesta Valka, PhD., Advokátska kancelária VALKO & PARTNERS. Vyštudoval Právnickú fakultu Trnavskej Univerzity v Trnave v roku 2004. V Advokátskej kancelárii VALKO & PARTNERS začal vykonávať prax už počas vysokoškolského štúdia a po jeho skončení sa stal advokátskym koncipientom JUDr. Miroslava Zoboka a následne v roku 2005 sa stal advokátskym koncipientom JUDr. Ernesta Valka, PhD. Vo svojej praxi sa venuje najmä občianskemu a obchodnému právu a niektorým oblastiam správneho práva. Pavol Mattoš je zároveň prekladateľom anglického jazyka zapísaným v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Jaroslav Pilát (M.E.S.A.10) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1998 spolupracoval s viacerými mimovládnymi organizáciami, v rokoch 2001-2003 bol člen predsedníctva Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI). V rokoch 2000-2001 pracoval na Úrade vlády SR v kancelárii podpredsedu vlády SR pre ekonomiku ako člen poradného tímu, kde sa v spolupráci s vládnym splnomocnencom zaoberal problematikou decentralizácie a reformy verejnej správy. Od roku 2000 externe, od roku 2001 interne pracuje v spoločnosti M.E.S.A.10 – centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, ako právny analytik, od roku 2004 aj ako výkonný riaditeľ.
Patrik Kolesár (Nadácia F. A. Hayeka) po zabsolvovaní gymnáziálnych štúdii v rodnom Kežmarku začal študovať žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Štúdium po roku zanechal a začal študovať právo na Bratislavskej
vysokej škole práva. Počas prvého ročníka začal spolupracovať s Nadáciou F. A. Hayeka, s ktorou na úzkej báze spolupracuje dodnes. V roku 2007 odobrila správna rada Nadácie F. A. Hayeka založenie právneho kolégia Collegium liberum iudicium, ktoré vedie Patrik Kolesár.
Collegium liberum pod jeho vedením má snahu stať sa uznávaním prirodzenoprávnym centrom. Patrik Kolesár sa odborne zaujíma o normatívnu etiku, štúdium prirodzeného práva a implementáciu poznatkov rakúskej ekonomickej školy do súčasného prevažne pozitivistického právneho prostredia SR s dôrazom na libertariánske premisy a závery a ich reálnu aplikáciu. V oblasti štátoprávnom a ústavnoprávnom akceptuje koncept minimálneho štátu ako prechod k
slobodnej spoločnosti s plnou akceptáciou nescudziteľnosti trojjediných práv jednotlivca - sebavlastníctvo, život a majetok, ktoré sú nedotknuteľné.
Lukáš Krivošík (Nadácia F. A. Hayeka) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V súčasnosti pôsobí ako analytik Nadácie F. A. Hayeka, kde sa venuje právnym reguláciám podnikateľského prostredia. Popri tom píše od roku 2006 denné komentáre na aktuality.sk. Pokrýva široké spektrum spoločenských tém. Popri práve a ekonómií sa zaujíma o zahraničnú politiku, politickú a právnu filozofiu, psychológiu a náboženstvo.
Andrej Beňo je právnik. Od roku 2007 spolupracuje s nadáciou F. A. Hayeka na analýzach podnikateľského a právneho prostredia v SR.
