5. KAPITOLA: 
SÚKROMNÉ FINANCIE A FINANČNÝ SYSTÉM

AUTORI: M. MLÝNEK (GARANT), J. KARPIŠ, P. GONDA
Vysoká miera regulácie vo finančnom sektore obmedzuje slobodné podnikanie

Za najvýraznejšie problémy vo finančnom systéme na Slovensku možno považovať nadmerné regulácie a iné centrálne zásahy na trhu peňazí, nízku úroveň poskytovaných služieb bankovým sektorom a finančných služieb, nerozvinutosť domáceho kapitálového trhu a vysokú úroveň koncentrácie v sektore, spôsobenú aj vysokými kapitálovými požiadavkami na vlastné zdroje. Samotný sektor bankovníctva, poisťovníctva a kapitálové trhy sú zo strany štátu výrazne regulované a tým štát významne obmedzuje slobodné podnikanie. Zároveň regulácie spôsobujú vysokú administratívnu náročnosť pre podnikajúce subjekty vedúcu k zvýšenej nákladovosti a tým k drahším službám pre spotrebiteľa.
Navyše, štát rozhodnutím vlády a schválením parlamentom preberá záväzky za podnikajúce subjekty pri nevýhodných podmienkach, vstupuje do podmienok vyjednaných kontraktov. Vytvára tým morálny hazard, ktorý môže viesť k zníženiu kreditnej pozície štátu vedúcej až k neschopnosti splácať svoje záväzky.

Spoločným problémom subjektov podnikajúcich v sektore finančníctva je:

  • vysoká miera regulácií inštitúcií podnikajúcich v sektore a kapitálové obmedzenia na vstup do sektora, nad rámec požadovaných legislatívou EÚ, vedúce k vysokej koncentrácii v sektore,
  • ad-hoc zasahovanie štátu do sektoru, s nesystematickými a rozporuplnými riešeniami, často ospravedlňované zlyhaním trhu,
  • aktívna monetárna politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu s nástrojmi zasahujúcimi do správania trhov (regulovaním úrokových sadzieb, stanovaním povinných minimálnych rezerv, funkciou posledného veriteľa),
  • regulácie vznikajúce na medzinárodnej úrovni, často definované inštitúciami bez právnej alebo politickej zodpovednosti, deformujúce finančný trh.

Reformná vláda by sa mala zamerať na odstránenie hlavných deformácií v sektore spôsobených predovšetkým vymenovanými problémami. Za želaný stav by reformná vláda mala v dlhodobom horizonte považovať prostredie:

  • slobodného bankovníctva a slobodného podnikania ostatných inštitúcií poskytujúcich finančné služby s nízkymi alebo bez kapitálových bariér pre vstup do sektora,
  • sprehľadnenej a vytvorenej legislatívy, umožňujúcej zakladanie spolkov a partnerstiev občanmi s cieľom zveľaďovania vlastného majetku bez nutnosti zakladania podnikateľského subjektu.

Na dosiahnutie žiaduceho stavu je už počas volebného obdobia nutné výrazným spôsobom znížiť regulačné zaťaženie podnikajúcich subjektov, na nutné minimum, vytvoriť možnosť kapitálovo nenáročného vstupu nových podnikateľov do sektora a tým výrazným spôsobom zvýšiť konkurenčné prostredie. Zároveň je nutné obnoviť dôveru na kapitálových trhoch predovšetkým posilnením vymožiteľnosti práva, rovnako znížiť kapitálovú náročnosť podnikania a tým prispieť k rozvoju finančnej infraštruktúry a zníženiu nákladovosti podnikania, čo by malo viesť k zníženiu cien poskytovania finančných služieb.

Reformná vláda by mala počas volebného obdobia presadzovať nasledovné zámery:

  1. 5.1 | Deregulácia finančníctva
  2. 5.2 | Zamedzenie štátnych garancií za súkromné financie
  3. 5.3 | Zatraktívnenie domáceho kapitálového trhu a zníženie jeho regulácie
  4. 5.4 | Vytvorenie atraktívneho prostredia pre individuálne sociálne zabezpečenie na súkromnej báze
  5. 5.5 | Presadzovať odbúranie regulácií deformujúcich spoločný trh a pohyb kapitálu v EÚ

V súčasnosti úroveň a miera regulácií a implementácia novej legislatívy a regulácií finančníctva podlieha medzinárodným dohovorom, osobitne dohovorom v rámci Európskej únie.
Jedným z orgánov, ktorý tvorí regulácie v sektore finančníctva, je spojené fórum pri Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). Vzniknuté odporúčania (Bassel I, Basel II a Basel III) nie sú záväzné, ale majú viesť k harmonizácií regulácií sektorov na medzinárodnej úrovni. Pravidlá Basel I až III určujú požiadavky na vlastné zdroje banky a iné odporúčania. Pravidlá majú za cieľ vytvoriť medzinárodný štandard a mnohé domáce legislatívy sú s nimi zosúladené.
Regulácia finančníctva podlieha smerniciam Európskeho parlamentu a Európskej rady. Slovenská legislatíva je následne harmonizovaná s týmito smernicami (zákon o bankách 483/2001 Z. z., zákon o poisťovníctve 8/2008 Z. z. a mnohé iné zákony), navyše v rámci harmonizácie minimálne podmienky, ktoré diktujú smernice Európskeho parlamentu a Európskej rady, boli sprísnené. V súčasnosti tvoria regulácie viac ako 50 smerníc, nariadení a odporúčaní.
Reformná vláda by mala presadzovať výrazné zníženie regulácií sektora, administratívneho zaťaženia a kapitálových podmienok pre vstup podnikateľa do tohto sektora. Mala by preto navrhnúť novelizáciu príslušných zákonov regulujúcich tieto inštitúcie, s cieľom harmonizovať slovenskú legislatívu na minimálne požiadavky požadované smernicami Európskeho parlamentu a Európskej rady. Cieľom by malo byť dosiahnuť také legislatívne prostredie, ktoré umožní vyššiu úroveň konkurencie vo finančníctve a jednoduchší spôsob zakladania nových podnikov predovšetkým so zreteľom na základné imanie.

Zámer deregulácie bankovníctva by mohla reformná vláda dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • novelizácia zákona o bankách, zákona o poisťovníctve, zákona o kolektívnom investovaní a ostatnej príslušnej legislatívy s cieľom zosúladenia s minimálnymi požiadavkami Európskeho parlamentu a Európskej rady
  • sprehľadnenie a v rámci možností zjednodušenie regulačných pravidiel, jasné určenie tvorcu opatrení a vyhlášok pre sektor finančníctva v slovenských podmienkach, zosúladiť pravidlá oceňovania majetku medzi vyhláškami Národnej banky Slovenska (NBS) a zákonom o účtovníctve
Novelizácia legislatívy a zjednodušenie a sprehľadnenie pravidiel
  • umožniť vznik nových foriem bankových (úverových) inštitúcií so znížením počiatočným kapitálom s obmedzenou pôsobnosťou – municipálne (komunitné) banky s územným obmedzením poskytovania služieb (pôsobnosti) a kreditné únie s obmedzenou pôsobnosťou poskytovania služieb iba pre vlastných členov
  • vytvoriť podmienky na fungovanie iných typov podnikov a spolkov umožňujúcich jednoduchú správu a zveľaďovanie vlastného majetku zmenou obchodného a občianskeho zákonníka
Vytvorenie možností zakladania nových podnikateľských subjektov v sektore

Slovenská vláda zaisťuje zákonom o ochrane vkladoch bankové vklady v plnej výške a v prípade insolventnosti bankového sektora alebo niektorej banky preberá fond ochrany vkladov záväzok vyplatiť vklady. Ochrana vkladov v neobmedzenej miere bola prijatá na základe novely účinnej od 1. 11. 2008. Tým sa Slovenská republika vystavuje morálnemu hazardu a riziku nesplnenia svojich záväzkov. Podľa európskych smerníc ochrana všetkých vkladov od jedného vkladateľa je stanovená v minimálnej výške 100 000 EUR od 31. 12. 2010. Reformná vláda by mala presadiť opätovné zníženie ochrany vkladov na úroveň požadovanú smernicou 2009/14/EC a zároveň reformná vláda navrhne taký systém, ktorý poskytne porovnateľnú ochranu vkladov podľa požiadaviek smernice 1994/19/EC, ale bude postavaný na súkromnej báze.
Inštitúcie podnikajúce vo finančnom sektore so špeciálnym postavením (Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, Eximbanku) by vláda mala sprivatizovať a novelizovať príslušnú legislatívu, čím tieto inštitúcie postaví na úroveň bežných bánk. Očakáva sa, že reformná zruší všetky nesystémové výhody poskytnuté niektorým typom bánk alebo produktom (stavebné sporiteľne, bonifikácia hypoték), tým nebudú pozmenené už existujúce kontrakty.

Zámer zamedzenia tvorby štátnych garancií a vstupovania do trhových vzťahoch by mohla reformná vláda dosiahnuť aj presadením nasledovných opatrení:

  • novelizáciou zákona o ochrane vkladov v prvom roku volebného obdobia znížiť zaistenie bankových vkladov na minimálnu úroveň požadovanú EÚ a následne pripraviť komplexnú reformu, ktorá presunie tieto obligácie na súkromný sektor (formou ústavného zákona)
  • zrušiť obmedzenie zavedené s úmyslom „ochrany spotrebiteľa“, vedúce k významným zásahom do podnikateľského prostredia (napríklad max. limit na ročnú priemernú mieru nákladov – RPMN)
Novelizácia legislatívy a zrušenie opatrení a nariadení vedúce k morálnemu hazardu
  • sprivatizovať inštitúcie finančného systému, ktoré sú vo vlastníctve štátu (Slovenská záručná a rozvojová banku, Eximbanka, Burza cenných papierov v Bratislave)
  • zrušiť nesystémové podpory poskytnuté niektorým typom produktov, inštitúciám (bonifikácia hypoték, stavebné sporenie)
  • zamedziť štátu možnosť modifikovať už dohodnuté kontrakty medzi súkromnými osobami ústavným zákonom (napr. preberanie/odpustenie záväzkov pri problémových hypotékach)
Privatizácia štátneho majetku, transformácia štátnych inštitúcií

Reformná vláda by mala novelizáciou príslušnej legislatívy a privatizáciou verejných podnikov zabezpečiť zníženie nákladovosti podnikania na kapitálovom trhu s cieľom zníženia cien poskytovaných služieb na slovenskom kapitálovom trhu. Zároveň by mala mať snahu o podporu a rozvoj domáceho trhu, predovšetkým predajom retailových štátnych dlhopisov a tvorbe trhu cez spätné odkupovanie štátnych dlhopisov cez umorovací fond. Predpokladá sa, že vláda tiež odstráni legislatívu obmedzujúcu vlastnícke práva a bude reformovať právny systém s cieľom vyššej vymožiteľnosti práva a zrýchlenia súdnych konaní.

Zámer zatraktívnenia domáceho kapitálového trhu by mohla reformná vláda dosiahnuť aj presadením nasledovných opatrení:

  • znížiť kapitálové požiadavky na založenie podnikateľského subjektu na najnižšiu úroveň požadovanú EÚ legislatívou novelizáciou príslušnej legislatívy
  • zmiernenie regulácie obchodníkov s cennými papiermi novelizáciou zákona o cenných papieroch, zákona o kolektívnom investovaní a ostatnej príslušnej legislatívy
  • zníženie regulácií, povinností a administratívneho zaťaženia, ktoré požaduje štát na minimum
  • zrušenie možnosti odkúpenia akcií minoritných vlastníkov (akcionárov) bez ohľadu na ich súhlas („Squeeze Out-u“) novelizáciou zákona o cenných papieroch
Vytvorenie podmienok ktoré zatraktívnia podnikateľské prostredia

Reformná vláda by mala presadzovať takú reformu sociálneho zabezpečenia, ktorá v dlhodobom horizonte zníži úroveň finančnej závislosti občanov na štáte, predovšetkým v starobe a zároveň vytvorí prostredie motivujúce občanov k zabezpečeniu si súkromnej formy starobného a sociálneho zabezpečenia. Reformné opatrenia budú viesť k zníženiu úrovne prerozdeľovania súkromných zdrojov cez verejný rozpočet a nakoniec k eliminácii verejného prerozdeľovania súkromných zdrojov pre účely sociálneho zabezpečenia. Ciele reformnej vlády a nutných zmien v oblasti sociálneho systému sú podrobne definované v kapitole 10 (odkaz na kapitolu 10). Opatrenia by preto mali sledovať nasledovné ciele z pohľadu súkromných financií.

Zámer reformy sociálneho systému by mohla reformná vláda dosiahnuť aj realizáciou nasledovných opatrení:

  • novelizáciou zákona o starobnom dôchodkovom sporení liberalizovať 2. pilier dôchodkového systému (napríklad deregulovať investičné možnosti spoločností spravujúcich úspory, zaviesť možnosť odkladu alebo zníženia prispievania do systému na základe dobrovoľného rozhodnutia sporiteľa, nelimitovať správcov vo forme a výške odmien za správu majetku)
  • pripraviť reformu umožňujúcu vyviazanie sa občana zo systému verejného sociálneho zabezpečenia formou ústavného zákona a zároveň by mala mať takú podobu aby jej novelizácia, fundamentálna zmena, bola čo najmenej pravdepodobná
Reforma sociálneho systému a presun systému do súkromného sektora

Reformná vláda si uvedomuje, že vzhľadom na cieľ EÚ vytvoriť jednotný trh s pohybom kapitálu a služieb je nutné by došlo k určitej miere harmonizácie legislatív. Súčasný stav harmonizácie legislatívy týkajúcej sa služieb poskytovaných na kapitálovom trhu a finančnom sektore značne presiahol potrebnú úroveň harmonizácie a je skôr príťažou pre podnikateľov a občanom využívajúcich finančné služby. Preto by reformná vláda mala vo vzťahu k EÚ presadzovať odbúranie regulácií deformujúcich spoločný trh a pohyb kapitálu. Zároveň nie všetky opatrenia a regulácie sú výhodné pre všetkých členov EÚ, predovšetkým vzhľadom na rozsah trhov jednotlivých členov a úrovne rozvinutosti podnikateľského prostredia. Preto reformná vláda bude žiadať výnimky ak to bude nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov reformnej vlády.

Zámerom reformnej vlády by malo byť vo vzťahu s inštitúciami EÚ presadzovať nasledovné opatrenia:

  • aktívne presadzovať záujmy občanov Slovenskej republiky pri tvorbe nariadení a smerníc a to predovšetkým v súčasnom procese tvorby nariadení a smerníc, napríklad revízia smernice kapitálovej primeranosti (určujúcej prípustnú skladbu a minimálnu výšku vlastných zdrojov pre bankové a finančné inštitúcie). Implementácia pravidiel Solvency II (určujúcich požiadavky na tvorbu poistných rezerv pre životné a neživotné poistenie) a harmonizácia legislatívy o burzách a cenných papieroch (2010 - 2012)
Aktuálne otvorené a tvorené smernice EÚ a ich harmonizácia
  • vo vzťahu k EÚ bude reformná vláda presadzovať odbúravanie bariér slobodného podnikania a legislatívy potenciálne vedúcej k zvyšovaniu verejných záväzkov
  • zasadzovať sa za zmenu eurozóny z menovej únie postavenej na centrálnej harmonizácii na menovú úniu postavenú na zmluvnej slobode v oblasti peňazí
  • aktívne presadzovať svoje domáce záujmy a tie nepodraďovať „záujmom spoločenstva“ ,zasadzovať sa o navrátenie právomocí a rozhodovania do domáceho prostredia predovšetkým v otázkach prípustných foriem podnikov, kapitálové požiadavky založenia podnikateľského subjektu, úrovne dohľadu orgánmi dohľadu a foriem zabezpečenia, napríklad: znížiť kapitálové požiadavky na založenie podnikateľského subjektu; zrušiť regulácie obmedzujúce konanie súkromných osôb; znížiť administratívneho zaťaženia podnikateľských subjektov
Aktívna politika reformnej vlády vo vzťahu k EÚ

Martin Mlýnek pracuje ako vedúci oddelenia riadenia rizík v spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s., a. s. a zároveň je postgraduálnym študentom na Ekonomickej univerzite s výskumným zameraním ekonometrická analýza hospodárskeho rastu a modely ekonomického rastu. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje predovšetkým ekonomickým teóriám rastu a previazanosť ekonomického rastu s kapitálovým trhom. S tým súvisí aj pracovné zameranie, kde sa predovšetkým venuje analýze rizika súvisiaceho s investovaním na kapitálových trhoch a štúdiu metód analýzy trhového rizika.
Martin Mlýnek pracoval v rokoch 2005 až 2007 na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecký pracovník oddelenia ekonomického modelovania a analýzy. V rámci pôsobenia spolupracoval na viacerých projektoch, medzi nimi Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu, Teoretické a metodologické problémy modelov vypočítateľnej všeobecnej ekonomickej rovnováhy a mnohé iné. Mimo pracovných aktivít spolupracoval na projekte Myslím ekonomicky ako autor metodiky a odborný konzultant.

Juraj Karpiš (INESS) je spoluzakladateľom inštitútu INESS a jeho predsedom. Absolvoval štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na finančný manažment. Predtým, ako začal pôsobiť v INESS, bol zamestnaný v komerčných finančných inštitúciách v zahraničí a na Slovensku. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo. Medzi úspešné projekty, na ktorých sa Juraj Karpiš v rámci INESS podieľa, patrí napríklad medzinárodne ocenený projekt internetového portálu o verejných financiách Cena štátu, pravidelné vzdelávacie podujatia pre študentov alebo knižná publikácia z oblasti zdravotníctva Zdravý zisk.

Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).