Programové vyhlásenie reformnej vlády

• TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE
• HLAVNÉ PROBLÉMY
• ŽIADUCI STAV
• REFORMNÉ ZÁMERY
• 6.1 | Minimalizovanie zásahov do vlastníckych práv a maximalizovanie ich vymáhateľnosti
• 6.2 | Redukcia zásahov do slobodných rozhodnutí ľudí v podnikaní a iných ekonomických činnostiach
• 6.3 | Deregulácia a liberalizácia trhu práce a pracovno-právnych vzťahov
• 6.4 | Transformácia správy pozemkov a deregulácia a liberalizácia lesného a vodného hospodárstva
• 6.5 | Zníženie finančného zaťaženia podnikateľských subjektov
• 6.6 | Zredukovanie administratívnych a technických bariér podnikania
• 6.7 | Zasadzovanie sa proti normám obmedzujúcich trh a podnikateľské prostredie na úrovni EÚ
• O AUTOROCH

tlač

6. KAPITOLA: 

TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

Fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie sú kľúčovými predpokladmi pre prosperitu

Fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie sú kľúčovými predpokladmi ekonomickej slobody a dobrovoľných ekonomických aktivít, tým aj slobodnej a prosperujúcej spoločnosti. Napriek systémovému zlepšeniu podmienok fungovania trhu a podnikania za ostatných dvadsať rokov na Slovensku pretrvávajú a prehlbujú sa niektoré problémy, ktoré tieto podmienky obmedzujú a deformujú.
Medzi hlavné problémy podnikateľských a iných ekonomických aktivít na Slovensku patria:

• legislatívne bariéry podnikania a iných ekonomických aktivít,
• priame a nepriame zásahy do slobodných rozhodnutí v podnikaní, deformujúce konkurenčné trhové prostredie (napríklad trh tovarov a služieb),
• obmedzenia v zamestnávaní, v pracovno-právnych vzťahoch a regulácie na trhu práce,
• nadmerné finančné zaťaženie podnikania a zamestnávania,
• administratívne a technické bariéry podnikania a konkurencie (týkajúce sa vstupu na trh, podnikania a výstupu z trhu).

Podnikateľské prostredie a slobodné rozhodovania na trhoch na Slovensku sú obmedzované vládami a inými domácimi regulátormi, významnou mierou však aj nadnárodnými inštitúciami (osobitne EÚ), ktorých politiky, regulácie a normy sú pre Slovensko záväzné.

Trhový mechanizmus a podnikateľské prostredie môžu účinne fungovať, ak vlády a iné regulačné inštitúcie nebudú zasahovať do slobodných rozhodovaní ľudí v ich ekonomických aktivitách a budú garantovať a vymáhať základné univerzálne pravidlá nevyhnutné na fungovanie slobodnej spoločnosti, právneho štátu a trhovej ekonomiky.

Reformná vláda by mala považovať za želateľný stav, v ktorom existujú podmienky na:

• slobodné podnikanie, zamestnávanie a iné ekonomické aktivity jednotlivcov v neobmedzovanom a selektívne nedeformovanom konkurenčnom prostredí,
• regulované iba univerzálnymi formálnymi a neformálnymi pravidlami rešpektovania, dodržiavania a vymáhania dohôd, zmlúv a legitímnych vlastníckych práv.

Predstava reformnej vlády by v žiaducom stave na Slovensku mala spočívať aj v tom, že finančne a inak sebestační a od vlády nezávislí jednotlivci budú uskutočňovať ekonomické aktivity v nedeformovaných konkurenčných trhových podmienkach a budú motivovaní a schopní sa pružne prispôsobovať zmeneným ekonomickým situáciám. V dlhodobo žiaducom stave sa tiež predpokladá, že nebudú existovať harmonizačné a ani iné podoby nadnárodných foriem regulácií a iných obmedzení trhového a podnikateľského prostredia na Slovensku.

Na priblíženie k žiaducemu stavu by reformná vláda mala vo volebnom období riešiť hlavné problémy tak, aby v maximálne možnej miere deregulovala a liberalizovala podmienky na trhoch a vytvárala predpoklady zmluvnej slobody a zodpovednosti a dodržiavania a vymáhania vlastníckych práv.
Medzi takéto reformné zámery patria:

1. 6.1 | Minimalizovanie zásahov do vlastníckych práv a maximalizovanie ich vymáhateľnosti
2. 6.2 | Redukcia zásahov do slobodných rozhodnutí ľudí v podnikaní a iných ekonomických činnostiach
3. 6.3 | Deregulácia a liberalizácia trhu práce a pracovno-právnych vzťahov
4. 6.4 | Transformácia správy pozemkov a deregulácia a liberalizácia lesného a vodného hospodárstva
5. 6.5 | Zníženie finančného zaťaženia podnikateľských subjektov
6. 6.6 | Zredukovanie administratívnych a technických bariér podnikania
7. 6.7 | Zasadzovanie sa proti normám obmedzujúcich trh a podnikateľské prostredie na úrovni EÚ

Systémové ekonomické zmeny v rámci reformných zámerov by reformná vláda mala smerovať aj k tomu, že ekonomické subjekty (napríklad pracovná sila) a ekonomické signály (osobitne ceny, aj cena práce) dokážu pružne reagovať na externé šoky, tým nepriamo zmierniť, príp. eliminovať, negatívny vplyv ekonomickej recesie na Slovensko, napríklad v podobe nezamestnanosti. Aj preto má opodstatnenie sa v jednom samostatnom zámere venovať po pozornosť deregulovaniu trhu práce. Obdobne je tomu vo vzťahu k podnikaniu aj v prípade pozemkov a lesného a vodného hospodárstva. Reformná vláda by mala tiež osobitnú pozornosť venovať problémom na finančnom trhu (odkaz na kapitolu 5) a napríklad tiež hospodárskej a dopravnej infraštruktúre (odkaz na kapitolu 7).

Rešpektovanie, dodržiavanie a vymáhateľnosť dohôd, zmlúv a legitímnym vlastníckych práv majú nenahraditeľný význam pre fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie. Práve nízka vymáhateľnosť práva je na Slovensku dlhodobo považovaná za najväčší problém v podnikaní. Nedostatočná miera právnej istoty a zásahy do vlastníctva sú tiež vážnym obmedzením ekonomických aktivít. Príkladom je uľahčenie vyvlastňovania majetku ľudí pre účely výstavby diaľnic a ciest, prijaté novelou zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Reformná vláda by sa mala dôsledne venovať problémom, napríklad prostredníctvom nasledovných opatrení, ktoré vychádzajú a v značnej miere sa opierajú o opatrenia definované v kapitole Právny systém a spravodlivosť (odkaz na kapitolu 1):

Trhové a podnikateľské prostredie výrazne deformujú vládne zásahy v podobe regulácií cien, ako aj priamych a nepriamych selektívnych „podpôr“ podnikateľským subjektom: dotácie podnikateľským subjektom, investičné stimuly (zahraničným) investorom, či napríklad vládne záruky za úvery podnikateľských subjektov. Podnikateľské prostredie obmedzujú aj ústredné orgány a rozpočtové príspevkové organizácie, ktorých dominantné činnosti sú v trhovej ekonomike zbytočné.

Reformná vláda by sa mala usilovať dosiahnuť výrazne redukovanie zásahov do podnikania nasledovnými opatreniami:

Osobitne regulovaným trhom na Slovensku je trh práce. Nepružný a značne regulovaný trh práce brzdí nielen dynamiku v podnikateľskom prostredí, ale aj zamestnávanie (sa). Reformná vláda by mala odstrániť cenovú reguláciu na trhu práce a výrazne liberalizovať, deregulovať a spružniť trh práce a pracovnoprávne vzťahy (ukotvené napríklad centrálne v Zákonníku práce).

V oblasti trhu práce by s cieľom deregulácie a liberalizácie by vláda mala prijať tieto opatrenia:

Správa pozemkov v správe a nakladaní štátu a podnikanie na týchto pozemkov zo strany štátu predstavuje dve významné riziká pre rovnoprávnosť foriem podnikania a efektívnosť hospodárenia. Ďalším závažným problémom je preregulovanosť lesného hospodárstva a vlastníctvo nadbytočných aktív štátnych podnikov.

Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:

Medzi podstatné bariéry podnikateľského prostredia patrí nadmerné finančné zaťaženie. Najvýraznejším finančným obmedzením podnikania sú vysoké sociálne odvody, ktoré dvíhajú aj nemzdové náklady práce a brzdia zamestnávanie (sa). K tomu sa pridávajú ďalšie povinné finančné poplatky.

Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer nasledovnými opatreniami, rozpracovanými v iných kapitolách tohto dokumentu:

Neprimeranými a nákladnými obmedzeniami podnikateľov sú tiež administratívne a technické požiadavky na kvalitu výrobkov a ochrana spotrebiteľa a jeho zdravia. Reformná vláda by mala zrušiť nepotrebné ustanovenia zasahujúce podnikateľov, zvyšujúce ceny výrobkov a v konečnom dôsledku poškodzujúce aj spotrebiteľa.

Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:

Konkurenciu výrazne obmedzujú, podnikateľským subjektom neúmerne zvyšujú náklady, deformujú ich investičné a iné rozhodnutia a zvyšujú ceny pre spotrebiteľov na Slovensku aj nadnárodné smernice, nariadenia a spoločné európske politiky, ktoré s týkajú podnikateľského prostredia.
Konkurenciu deformujú napríklad neustále sa rozmáhajúce európske normy, ktoré sa týkajú antidiskriminačnej legislatívy, ochrany hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľa, ako aj technické, ekologické, bezpečnostné, hygienické a iné štandardy, ktoré musia výrobky na európskom trhu spĺňať, aby mohli byť produkované, vyvážané a dovážané. Negatívne dôsledky týchto a podobných noriem sa prejavujú tak vo vyšších nákladoch firiem, obmedzeniach výroby, či vývozu alebo dovozu, ako aj vyšších cien. Ich ďalšími dôsledkami je tiež spriemerovávanie a poškodzovanie tých, ktorým mali pôvodne pomôcť. Ekonomicky škodlivé sú pre podnikateľov a spotrebiteľov na Slovensku aj všetky smernice, znamenajúce obmedzenia zahranično-obchodných výmen – clá, kvantitatívne obmedzenia dovozu a subvenčné podpory vývozu.
Spoločné európske politiky – Spoločná poľnohospodárska politika, Spoločná regionálna politika a iné tiež deformujú konkurenčné prostredie a znamenajú brzdenie ekonomickej výkonnosti a slobody v rozhodovaniach.
Reformná vláda by sa preto mala zasadzovať na zrušenie všetkých foriem regulácií, noriem a spoločných európskych politík v oblasti podnikania, ktoré prispievajú k politickej centralizácii v Únii. Na dosiahnutie tohto by mala aktívne hľadať podporu aj u zástupcov ďalších členských krajín EÚ, resp. sa snažiť dosiahnuť čo najvyššiu úroveň samostatnosti v rozhodovaniach o týchto otázkach.

Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer napríklad nasledovnými opatreniami:

Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).

Juraj Karpiš (INESS) je spoluzakladateľom inštitútu INESS a jeho predsedom. Absolvoval štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na finančný manažment. Predtým, ako začal pôsobiť v INESS, bol zamestnaný v komerčných finančných inštitúciách v zahraničí a na Slovensku. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo. Medzi úspešné projekty, na ktorých sa Juraj Karpiš v rámci INESS podieľa, patrí napríklad medzinárodne ocenený projekt internetového portálu o verejných financiách Cena štátu, pravidelné vzdelávacie podujatia pre študentov alebo knižná publikácia z oblasti zdravotníctva Zdravý zisk.

Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.