Korupcia negatívne zasahuje do všetkých oblastí verejného života na Slovensku. Na problémy spojené s korupciou do určitej miery poukazujú výsledky prieskumov verejnej mienky zachytávajúce nárast vnímania korupcie v spoločnosti a pravidelný výskyt korupčných káuz a škandálov na všetkých úrovniach verejnej správy. S korupciou sa na Slovensku bežne stretávajú nielen občania, ale vnímajú ju aj zahraniční pozorovatelia, ktorí spoločne so slovenskými mimovládnymi organizáciami pravidelne upozorňujú na nečinnosť vlády v tejto oblasti. Slovenská verejnosť vníma tento problém intenzívne. Pretrváva však vysoká neochota oznamovať prípady korupcie polícii. Tá je spôsobená okrem iného nízkou dôverou v orgány štátnej moci. Nízka úroveň transparentnosti a neochota štátnych orgánov sprístupňovať informácie o nakladaní s majetkom štátu zvyšuje riziko výskytu korupčného správania.
Reformná vláda by mala presadzovať dlhodobú stratégiu boja proti korupcii, súčasťou ktorej budú zámery a opatrenia týkajúce sa jednotlivých štátnych sektorov a oblastí verejného života, v ktorých sa najčastejšie vyskytuje alebo je vnímaná korupcia. Žiaducim stavom by pre reformnú vládu mala byť minimálna korupcia a nárast transparentnosti vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti. Predpokladá sa, že pokles korupcie, a tiež jej dôsledkov prispeje k efektívnejšiemu využitiu verejných prostriedkov, ich adresnejšiemu prerozdeľovaniu, ekonomickému rastu a v konečnom dôsledku ku zvýšeniu kvality života na Slovensku.
Reformná vláda by mala považovať nasledujúce oblasti ako prioritné v boji proti korupcii: štátna a miestna správa a nimi poskytované dotácie, prerozdeľované eurofondy a realizované verejné obstarávanie, súdnictvo, politici a politické strany, zdravotníctvo a polícia.
Reformná vláda by sa preto vo volebnom období mala snažiť v maximálnej miere priblížiť k žiaducemu stavu vzájomne prepojenými a súčasne uskutočňovanými opatreniami na naplnenie nasledovných zámerov:
Okrem uvedených zámerov by reformná vláda mala presadzovať úzku spoluprácu s orgánmi EÚ v oblasti boja proti korupcii, a to predovšetkým s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Mala by tiež efektívnejšie využívať, podporovať ale tiež striktne dodržiavať nezávislosť už existujúcich inštitúcií, ktoré pôsobia v tejto oblasti na Slovensku: predovšetkým Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru (Ministerstvo vnútra SR), Odbor ochrany finančných záujmov Európskej únie a boja proti korupcii (Úrad vlády SR), Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, a Protimonopolný úrad SR. Práve Úrad boja proti korupcii a polícia vo všeobecnosti by mala hrať jednu z kľúčových úloh v znižovaní korupcie. Polícia je však vnímaná ako jedna z najskorumpovanejších oblastí. Očakáva sa od reformnej vlády, že by urýchlila zavedenie kamerového systému pre kontrolu práce dopravnej polície a tiež by znížila flexibilitu policajtov pri rozhodovaní o pokutách. Mohla by zaviesť tabuľkový systém s odstupňovaním sankcií podľa okolností a závažnosti priestupkov. Okrem konkrétnych opatrení v oblastiach najviac postihnutých korupciou, by sa mala reformná vláda viac venovať protikorupčnému vzdelávaniu a informovanosti či už na školách, v úradoch verejnej správy, ale aj u všeobecnej populácie.
Úlohou štátnej správy by malo byť hospodárne, účelne a čo najviac transparentne spravovať verejné prostriedky. Tie isté požiadavky sa vzťahujú aj na oblasť ich prerozdeľovania cez dotácie a eurofondy. Pri veľkom objeme finančných prostriedkov vzniká vyššie nebezpečenstvo ich zneužitia, nespravodlivého pridelenia a korupčného správania verejných funkcionárov. Zabránením vzniku korupcie a zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti v štátnej správe by sa malo reformnej vláde podariť zvýšiť efektivitu a spokojnosť s poskytovanými službami štátnou správou.
Na obmedzenie korupcie a zvýšenie transparentnosti a profesionality v štátnej správe by vláda mala prijať nasledovné opatrenia:
Jedným z prioritných zámerov reformnej vlády by malo byť zabezpečenie hospodárneho a účelného spravovania verejných zdrojov aj cez verejné obstarávanie. Predpokladá sa preto, že vláda by mala prijať opatrenia na zefektívnenie verejného obstarávania a minimalizovanie korupčných praktík. Efektívnejšie verejné obstarávanie sa nezaobíde bez efektívnej kontroly. Reformná vláda preto vytvorí podmienky pre zabezpečenie nielen efektívneho priebehu, ale aj kontroly obstarávania na všetkých úrovniach verejnej správy.
Zámerom reformnej vlády by malo byť zamedzenie korupcii pri verejnom obstarávaní (jeho zefektívnením a lepšou kontrolou) prostredníctvom prijatia nasledovných opatrení:
Nezávislé a dôveryhodné súdnictvo je jedným z pilierov slobodnej a demokratickej spoločnosti. Slovenské súdnictvo má pri napĺňaní týchto dvoch atribútov zásadné rezervy, čoho dôkazom je práve jeho nízka dôveryhodnosť. Reformná vláda vidí zvyšovanie transparentnosti v súdnictve nielen ako spôsob, ako si postupne získať na svoju stranu priazeň občanov, ale aj ako spôsob, ako na Slovensku vybudovať moderné súdnictvo. Reformná vláda preto navrhuje zvýšiť transparentnosť predovšetkým v oblasti sprístupňovania rozsudkov, merania sudcov a výberových konaní na sudcov.
Na dosiahnutie zámeru čo najviac zamedziť náznakom alebo podozreniam z korupcie v súdnictve ba reformná vláda mohla prijať nasledovné opatrenia:
Decentralizácia verejnej správy dala značné právomoci samosprávam, či už na miestnej alebo regionálnej úrovni. S mocou však prichádza aj zodpovednosť a tiež početnejšie možnosti na korupciu. Reformná vláda je presvedčená o dôležitosti zachovania rozhodovania samospráv o svojich prostriedkoch nezávisle od štátnej moci. Reformná vláda by však mala vnímať početné prejavy nefungujúcich samospráv, a preto by presadzovala efektívnejšiu vnútornú a vonkajšiu kontrolu a posilnenie transparentnosti v oblasti financií. Rovnako dôležité sú tiež kroky k posilneniu transparentnosti v oblasti rozhodovania samospráv. Očakáva sa, že zámerom vlády bude pomôcť samosprávam zefektívniť ich vlastné fungovanie a tým zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb občanom na celom Slovensku.
Reformná vláda by sa mala usilovať zabezpečiť efektívnejšiu kontrolu a transparentnejšie konanie samospráv cez nasledovné opatrenia:
Politici spoločne s politickými stranami sú jedným z ďalších pilierov parlamentnej demokracie. Na Slovensku sú vnímané prevažne negatívne, za čo môžu do značnej miery škandály spojené s financovaním a majetkovými pomermi nielen politických strán, ale aj jednotlivých politikov. Práve netransparentné financovanie vedie k podozreniam z korupcie. Zámerom vlády by malo byť nielen zaviesť jasné pravidlá financovania politikov a politických subjektov, ale aj v konečnom dôsledku zvýšiť občiansku participáciu a dôveru v politický systém reprezentatívnej demokracie na Slovensku.
Reformná vláda by mala presadiť nasledovné opatrenia na zabezpečenie jasného a transparentného financovania politikov a politických strán:
Verejné zdravotníctvo je na Slovensku dlhodobo vnímané ako najviac postihnuté korupciou. Je to navyše jeden zo sektorov, kde občania často prichádzajú do priameho kontaktu s korupčným správaním. Reformná vláda by mala prijať kroky na zvrátenie tohto stavu a cez postupné znižovanie korupcie zlepšiť celkovú úroveň a kvalitu slovenského zdravotníctva. Zámerom reformnej vlády by malo byť prijatie opatrenia na minimalizovanie korupcie vo všetkých oblastiach a úrovniach zdravotníctva. Očakáva sa od vláda, že bude preto presadzovať opatrenia, ktoré zahŕňajú pacientov, ale aj opatrenia týkajúce sa farmaceutických spoločností súperiacich o verejné prostriedky určené pre zdravotníctvo.
Reformná vláda by sa mala sústrediť na tieto tri opatrenia na znižovanie korupcie v zdravotníctve:
Gabriel Šípoš (Transparency International Slovensko) vyštudoval ekonómiu a politológiu na Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Budapešti, a žurnalistiku na Academia Istropolitana Nova v Bratislave. Od roku 2001 pracoval ako analytik v inštitúte INEKO, predovšetkým na projekte zlepšovania profesionality a etiky médií - blogu Slovak Press Watch. Riaditeľom Transparency International Slovensko (TIS) je od roku 2009.
Emília Sičáková-Beblavá (Transparency International Slovensko) je absolventkou Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium. Absolvovala viaceré študijné pobyty, napr. na Georgetown University, Yale University či v Svetovej banke. Pracovala ako výskumníčka CPHR. Od roku 1998 do 2009 pôsobila ako prezidentka Transparency International Slovensko.
V súčasnosti je programovou riaditeľkou TIS a tiež docentkou na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK v Bratislave. Venuje sa otázkam činnosti verejného sektora, najmä z hľadiska transparentnosti, etiky, korupcie a kontroly. Aktívne sa zúčastňuje konferencií, venuje sa výskumu a publikuje.
Ivan Rončák (Transparency International Slovensko) vyštudoval históriu a politológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V TIS pôsobí ako programový koordinátor. Venuje sa verejnej kontrole moci, predovšetkým v rámci územnej samosprávy, ako aj politickej publicistike. Pôsobí zároveň ako doktorand na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK v Bratislave.
Pavel Nechala (Transparency International Slovensko) vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Venuje sa problematike legislatívnej úpravy konfliktu záujmov, súdnictvu, podnikateľskej etike, prístupu k informáciám a regulácii lobingu. Pracuje ako externý spolupracovník TIS, je zároveň koordinátorom Právnej protikorupčnej poradne.
Tomáš Jacko (Transparency International Slovensko) vyštudoval politológiu a medzinárodné vzťahy, a verejnú správu na University of Manchester. Pôsobil ako stážista v TIS, v televízii TA3 a na Ministerstve hospodárstva SR. Od januára 2010 pracuje v TIS ako programový koordinátor.
