Projekt Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) v partnerstve s Nadáciou F. A. Hayeka (NFAH) a v spolupráci s ďalšími expertmi z mimovládneho a komerčného súkromného sektora predstavuje vzájomne prepojené, systémové a konkrétne kroky na ceste k slobodnejšej a prosperujúcejšej spoločnosti na Slovensku. Ambíciou autorov je v tomto duchu prinášať nepolitické a čo najviac odborné, razantné a aj technicky a finančne zrealizovateľné (nie však nutne politicky priechodné) koncepčné zmeny a praktické riešenia problémov na Slovensku.
Projekt je realizovaný a výsledky z aktivít v rámci neho priebežne zverejňované primárne formou samostatnej webstránky, ktorú ste práve navštívili. Webstránka ponúka aj osobitný pohľad na rozpracovanie každej zo štrnástich oblastí (odkaz na kapitoly nájdete nižšie), čo umožňuje každému záujemcovi o špeciálne problémy v niektorej oblasti ponárať sa hlbšie do danej problematiky. Webstránka poskytuje aj prepojenia medzi jednotlivými témami v prípade, keď tie isté problémy a ich riešenia majú "presahy" vo viacerých oblastiach.
Projekt sa realizuje v niekoľkých etapách. V prvej etape prezentujú autori projektu dokument Programové vyhlásenie reformnej vlády: sprievodca pre zodpovedných politikov na ceste k slobodnejšej spoločnosti a štíhlejšiemu štátu (zverejnený v máji 2010). Zodpovedným za dokument je KI a na jeho realizácii sa podieľali aj experti z iných mimovládnych inštitútov: Nadácia F. A. Hayeka (NFAH), M.E.S.A. 10, Health Policy Institute (HPI), Transparency International Slovensko (TIS) a Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) a ďalší nezávislí experti. Realizáciu projektu finančne prodporili NFAH a KI.
V ďalších etapách sa predpokladá realizácia hodnotenia miery súladu programového vyhlásenia slovenskej vlády pre obdobie rokov 2010 až 2014 s Programovým vyhlásením reformnej vlády (PVRV), každoročné vyhodnocovanie vládnej politiky z hľadiska jej kompatibility s PVRV a vypracovávanie koncepcií, stratégií a legislatívnych návrhov, vychádzajúcich z PVRV.
Primárnym cieľom dokumentu a celého projektu je prezentovanie systémového a uskutočniteľného programového vyhlásenia reformnej vlády, ktorého realizácia by zásadným a maximálne možným spôsobom posunula Slovensko k slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej spoločnosti, kde sa dodržiavajú základné morálne pravidlá a zabezpečujú pravidlá pre udržateľné verejné financie. Východiskom dokumentu a aj ďalších výstupov nie je ich politická priechodnosť, ale uskutočniteľnosť v prípade existencie vládnej garnitúry takéto zásadné reformy realizovať.
Ďalším cieľom je vytvorenie modelového programu, prostredníctvom bude možné hodnotiť programové dokumenty vlád a politických strán z pohľadu miery ich reformnosti. Dôležitým cieľom projektu je i to, že dokument a ďalšie výstupy projektu môžu byť zdrojom inšpirácie a sprievodcom pre zodpovedných politikov s odvahou sústrediť sa na potrebné reformy. Zámerom autorov je tiež prostredníctvom výstupov projektu iniciovať odbornú a argumentmi podloženú diskusiu o smerovaní Slovenska a konkrétnych riešeniach s tým súvisiacich problémov.
Spracovanie a výsledná podoba jednotlivých oblastí dokumentu a celého projektu sa opiera o nasledovné metodologické ráme (mantinely):
Podstatnou metodologickou podmienkou konzistentnosti PVRV je synergické smerovanie návrhov zásadných zmien a konkrétnych opatrení problémov k cieľom projektu (ciele nájdete definované vyššie), k hlavným fiskálnym cieľom, k priblíženiu sa k spoločným princípom a menovateľom žiaduceho stavu (dlhodobý horizont) a k spoločným zámerom PVRV (krátko a strednodobý horizont).
Jednotlivé texty vzájomne sa dopĺňajúc podporujú najmä:
Každá kapitola je spracovaná v rovnakej štruktúre:
V rámci rozlišovania možností dosiahnutia reformných zmien je dodržiavané pravidlo odlíšenia krátko a strednodobého horizontu (relevantného priamo pre programové vyhlásenie, určujúce na štvorročné volebné obdobie) od dlhodobého (ktoré sa prezentuje ako bonus k reformným zámerom, pridávajúce programu dôležitý aspekt predstavy o kontinuite reformných zmien).
Druhým pravidlom je odlišovanie priamych možností zmien slovenskou vládou a inými domácimi inštitúciami od snáh slovenských inštitúcií presadzovať zmeny na nadnárodnej úrovni (predovšetkým na úrovni Európskej únie). Možnosti Slovenska presadenia obdobných zmien na nadnárodnej úrovni sú veľmi malé a tieto opatrenia nebývajú štandardne súčasťou programových vyhlásení vlád. Keďže však v súčasnosti majú značný podiel na problémoch v mnohých oblastiach na Slovensku, tak sa v rámci PVRV uvádzajú ako doplnok k ostatným aj osobitné reformné zámery (s opatreniami), pozostávajúce zo žiaduceho presadzovania zmien na nadnárodnej úrovni.
V PVRV sa dodržiavajú aj iné metodologické rámce - napríklad odporúčací charakter návrhov vo vzťahu k hypotetickej reformnej vláde, vzájomná neprotirečivosť jednotlivých opatrení a pod.
V súlade s cieľom projektu autori prezentujú v dokumente odporúčania pre systémové a uskutočniteľné programové vyhlásenie hypotetickej reformnej a zodpovednej vlády, ktorého realizácia by maximálne možným spôsobom posunula Slovensko k slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej spoločnosti, kde sa dodržiavajú základné morálne pravidlá a zabezpečujú pravidlá pre udržateľné verejné financie.
Odrazovým mostíkom k účinným reformným zámerom a opatreniam na volebné obdobie je identifikovanie podstatných problémov, ktoré si vyžadujú prioritné riešenie. V jednotlivých sférach na Slovensku sa prejavuje niekoľko spoločných menovateľov vážnych problémov. Spomeňme napríklad nasledovné:
Rozmáhajúca sa verejná správa a veľká miera štátnych zásahov prinášajú spolu s nezreformovaným verejným dôchodkovým systémom na Slovensku negatívne finančné dôsledky. Slovenská vláda, ktorá nedokázala šeriť, zaťala v ostatných rokoch veľké rozpočtové sekery a do budúcnosti preniesla na daňovníkov značné finančné záťaže.
Mantinelom prechodu od hlavných problémov k zámerom a opatreniam ich riešení vo volebnom období je autormi prezentovaný cieľovo žiaduci stav. Predstavuje dlhodobý pohľad na jednotlivé oblasti, ktoré by zodpovedali podmienkam života a aktivít jednotlivcov v slobodnej spoločnosti. Spočíva najmä v prenesení určitého spoliehania sa na štát v súčasnosti na zodpovednosť jednotlivcov a ich rodín. V žiaducom stave sa prepodkladá, že ľudia by mali byť čo najviac finančne a inak sebestační, od vlády nezávislí (neočakávajúci jej "pomoc") a v nedeformovaných konkurenčných podmienkach motivovaní a schopní sa prispôsobovať meniacim podmienkam.
Vláda by sa mala v dlhodobom horizonte sústrediť na minimálne funkcie, ktoré sú zdôvodniteľné v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou. Miera vládneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov by mala byť menšia ako polovica súčasnej miery prerozdeľovania. Dlhodobo žiaduci stav je na rozdiel od štandardných programových vyhlásení bonusom tohto programu, ktorým tiež autori zvýrazňujú dôležitosť kontinuity koncepčných zmien a význam dlhodobého hľadiska.
Prostredníctvom navrhovaných zámerov a ich opatrení na riešenie problémov prezentujú autori svoju predstavu, ako by bolo možné počas štyroch rokov volebného obdobia sa čo najviac priblížiť k žiaducemu stavu: slobodnej spoločnosti a právnemu a štíhlemu štátu. Viac alebo menej znamenajú "spoločný posun k bránke" slobodnej spoločnosti.
Na obdobné naštartovanie žiaduceho presmerovania spoločnosti autori PVRV odporúčajú napríklad nasledovne bloky reformných zámerov:
Autori tieto a ďalšie zámery podkladajú mnohými, vzájomne prepojenými, konkrétnymi opatreniami. Zároveň sú doplnené aj o zámery a opatrenia na presadzovanie zmien na úrovni EÚ a iných nadnárodných inštitúcií.
Na zabezpečenie hlavného cieľa projektu dokument prináša vzájomne prepojené, razantné a zároveň technicky a finančne zrealizovateľné (nie však nutne politicky priechodné) koncepčné zmeny a praktické riešenia hlavných problémov na Slovensku. Zároveň sú jednotlivé návrhy podporné k fiskálnym cieľom. Autori preto považujú predložený program za žiaducu alternatívu k dnešnému, dlhodobo neudržateľnému, modelu a zároveň za sprievodcu pre zodpovedných politikov s odvahou realizovať razantné presmerovanie podmienok na Slovensku čo najviac k slobodnej a prosperujúcej spoločnosti.
Marek Adamov (spoluautor kapitoly 9) je absolvent kulturológie a manažmentu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolských štúdií sa stal spoluzakladateľom občianskeho združenia Truc sphérique, ktorého je riaditeľom. Od roku 2003 sa väčšina aktivít združenia realizuje v nezávislom kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, ktoré je originálnym priestorom železničnej zastávky slúžiacim pre súčasné umenie naprieč žánrami.
Na Stanici Adamov okrem spolupráce na programe akcií, výstav, festivalov a workshopov zodpovedá i za fundraising, medzinárodný i lokálny networking, rezidenčný program pre mladých umelcov a manažment nových projektov.
Marek Adamov spolupracuje aj s ďalšími organizáciami v kultúre ako konzultant, kurátor, lektor a snaží sa o väčšiu spoluprácu a networking a tiež lepšie postavenie nezávislej kultúry.
Andrej Beňo (spoluautor kapitoly 1) je právnik. Od roku 2007 spolupracuje s nadáciou F. A. Hayeka na analýzach podnikateľského a právneho prostredia v SR.
Fedor Blaščák (garant kapitoly 9) je filozof, nezávislý kurátor a kultúrny aktivista. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako doktorand na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2005 spolu s vydavateľstvom TREND Holding realizuje projekt Myslím ekonomicky, ktorý iniciuje vznik diskusných klubov na stredných školách.
V roku 2008 spolu s Marekom Adamovom založil iniciatívu Memory Kontrol ako interdisciplinárnu platformu pre historickú reflexiu súčasných dejín.
Jozef Drahovský (spoluautor kapitoly 7) sa zaoberá informačnými technológiami a dopravou.
Analýzy a návrhy z dopravy publikuje v médiách a na svojom blogu, za čo mu bola za rok 2007 udelená novinárska cena.
Je autorom viacerých materiálov o doprave, o ktorých prednášal aj na medzinárodných konferenciách. Pripomienkuje legislatívne materiály týkajúce sa najmä dopravy. Spolupracuje s viacerými inštitúciami a spoločnosťami v oblasti dopravy a informačných technológií. Je autorom niekoľkých vynálezov, pričom prvý podal ešte počas štúdia na strednej elektrotechnickej škole.
Radovan Ďurana (INESS) (spoluautor kapitoly 4, 7 a 10) je analytik a spoluzakladateľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej analytickej činnosti sa venuje najmä oblastiam týkajúcim sa verejných financií a trhom s energiami. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje najmä aktuálnej bilancii a dopadom rozpočtu verejnej správu a sociálneho systému s dôrazom na dôchodkové zabezpečenie.
Radovan Ďurana je spoluautorom publikácie Analýza sociálneho systému a návrhy riešení (2006), je pravidelným prispievateľom textu o sociálnom zabezpečení do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (2008-2010). Je spoluautorom publikácie Zdravý zisk (2007). Radovan Ďurana pravidelne publikuje komentáre v hlavných slovenských denníkoch a týždenníkoch. Je manažérom portálu Cena štátu, ktorý je zameraný na prehľadné zobrazenie informácií o rozpočte verejnej správy.
Svetozár Gavora (spoluautor kapitoly 14) je externý spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, pracuje ako prekladateľ. V roku 1985 ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1992-1993 absolvoval ako štipendista Kurz medzinárodných štúdií na Diplomatickej škole pri španielskom ministerstve zahraničných vecí v Madride.
Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) (koordinátor projektu, editor dokumentu a garant kapitoly 4, 6 a 10 a spoluautor kapitoly 5) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).
Zuzana Humajová-Zimenová (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) (garant kapitoly 8) absolvovala vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov slovenský jazyk a literatúra - nemecký jazyk a literatúra.
Pracovala v Slovenskom rozhlase ako redaktorka literárnej redakcie, neskôr ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľa na cirkevnej základnej škole s bilingválnym vyučovaním. Od roku 1999 pôsobí ako nezávislý expert vo viacerých projektoch, ktoré sa venujú problematike vzdelávania a spolupracuje s rôznymi štátnymi inštitúciami a mimovládnymi organizáciami.
Je jedným zo zakladajúcich členov Iniciatívnej skupiny za reformu vzdelávania pri Centre pre vzdelávaciu politiku. S Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť spolupracovala na publikácii Školský zákon: alternatívy pre vzdelávaciu politiku. V rokoch 2004-2005 bola externou spolupracovníčkou M.E.S.A. 10, kde sa venovala problematike základných a stredných škôl. Od roku 2005 spolupracuje s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika ako analytička pre oblasť vzdelávania, venuje sa najmä problematike reformy regionálneho školstva. Je spoluautorkou návrhu školského zákona (2006).
Tomáš Jacko (Transparency International Slovensko) (spoluautor kapitoly 2) vyštudoval politológiu a medzinárodné vzťahy, a verejnú správu na University of Manchester. Pôsobil ako stážista v TIS, v televízii TA3 a na Ministerstve hospodárstva SR. Od januára 2010 pracuje v TIS ako programový koordinátor.
Juraj Karpiš (INESS) (spoluautor kapitoly 5 a 6) je spoluzakladateľom inštitútu INESS a jeho predsedom. Absolvoval štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na finančný manažment. Predtým, ako začal pôsobiť v INESS, bol zamestnaný v komerčných finančných inštitúciách v zahraničí a na Slovensku. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo. Medzi úspešné projekty, na ktorých sa Juraj Karpiš v rámci INESS podieľa, patrí napríklad medzinárodne ocenený projekt internetového portálu o verejných financiách Cena štátu, pravidelné vzdelávacie podujatia pre študentov alebo knižná publikácia z oblasti zdravotníctva Zdravý zisk.
Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) (garant kapitoly 12 a spoluautor kapitoly 6 a 7) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.
Patrik Kolesár (Nadácia F. A. Hayeka) (spoluautor kapitoly 1) po zabsolvovaní gymnáziálnych štúdii v rodnom Kežmarku začal študovať žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Štúdium po roku zanechal a začal študovať právo na Bratislavskej
vysokej škole práva. Počas prvého ročníka začal spolupracovať s Nadáciou F. A. Hayeka, s ktorou na úzkej báze spolupracuje dodnes. V roku 2007 odobrila správna rada Nadácie F. A. Hayeka založenie právneho kolégia Collegium liberum iudicium, ktoré vedie Patrik Kolesár.
Collegium liberum pod jeho vedením má snahu stať sa uznávaním prirodzenoprávnym centrom. Patrik Kolesár sa odborne zaujíma o normatívnu etiku, štúdium prirodzeného práva a implementáciu poznatkov rakúskej ekonomickej školy do súčasného prevažne pozitivistického právneho prostredia SR s dôrazom na libertariánske premisy a závery a ich reálnu aplikáciu. V oblasti štátoprávnom a ústavnoprávnom akceptuje koncept minimálneho štátu ako prechod k
slobodnej spoločnosti s plnou akceptáciou nescudziteľnosti trojjediných práv jednotlivca - sebavlastníctvo, život a majetok, ktoré sú nedotknuteľné.
Lukáš Krivošík (Nadácia F. A. Hayeka) (spoluautor kapitoly 1 a 14) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V súčasnosti pôsobí ako analytik Nadácie F. A. Hayeka, kde sa venuje právnym reguláciám podnikateľského prostredia. Popri tom píše od roku 2006 denné komentáre na aktuality.sk. Pokrýva široké spektrum spoločenských tém. Popri práve a ekonómií sa zaujíma o zahraničnú politiku, politickú a právnu filozofiu, psychológiu a náboženstvo.
Martin Kríž (spoluautor kapitoly 8) je stredoškolským učiteľom dejepisu a náuky o spoločnosti. Učil na viacerých gymnáziách v rôznych mestách Slovenska (Trenčín, Skalica, Bratislava, Gelnica). Istý čas pôsobil aj na Štátnom pedagogickom ústave, kde bol členom tímu pripravujúceho kurikulárnu reformu. Dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou EXAM testing pri tvorbe testov z dejepisu a náuky o spoločnosti. Je tiež externým spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podieľal a podieľa sa na realizácii viacerých projektov a iniciatív smerujúcich k reforme vzdelávania v SR ako spolupracovník Klubu Strážov ako koordinátor projektu Účasť verejnosti na tvorbe školského zákona (2004), ako jeden zo zakladajúcich členov Iniciatívnej skupiny za reformu vzdelávania pri Centre pre vzdelávaciu politiku a ako spolupracovník Konzervatívneho inštitútu pri príprave koncepcie reformy vzdelávania a návrhu školského zákona (2006).
Ivan Kuhn (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) (garant kapitoly 14) vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na University of Kent v Canterbury vo Veľkej Británii.
V rokoch 1995–1997 pracoval ako redaktor na zahraničnopolitickom oddelení denníka SME. Od roku 1998 pracuje ako projektový manažér a konzultant v oblasti projektov financovaných z fondov Európskej únie. V rokoch 1998–2000 pracoval ako programový manažér v projektoch Phare zameraných na reformu, decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy. V rokoch 2000–2002 pracoval ako projektový manažér na projektoch prípravy žiadostí o granty ISPA na rekonštrukciu a výstavbu environmentálnej infraštruktúry. V rokoch 2002–2005 spolupracoval s rôznymi zahraničnými poradenskými firmami na realizácii projektov technickej asistencie financovaných z programu Phare. Od roku 2004 je autorom analytickej Národnej správy o výsledkoch prieskumu verejnej mienky Eurobarometer.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika pracuje od roku 2007 pričom sa zameriava na tri oblasti: prvou je monitorovanie transparentnosti a objektívnosti rozhodovania o prideľovaní eurofondov na Slovensku; druhou oblasťou jeho záujmu sú medzinárodné vzťahy, bezpečnostné otázky a zahraničná politika Slovenskej republiky a treťou oblasťou ktorej sa venuje sú otázky európskej integrácie.
Je členom Slovenského združenia pre politické vedy (SZPV) a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). V minulosti spolupracoval aj s Nadáciou Pontis, Transparency International Slovensko (TIS), AI Nova a Centrom pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).
Pavol Mattoš (spoluautor kapitoly 1) je advokátsky koncipient JUDr. Ernesta Valka, PhD., Advokátska kancelária VALKO & PARTNERS. Vyštudoval Právnickú fakultu Trnavskej Univerzity v Trnave v roku 2004. V Advokátskej kancelárii VALKO & PARTNERS začal vykonávať prax už počas vysokoškolského štúdia a po jeho skončení sa stal advokátskym koncipientom JUDr. Miroslava Zoboka a následne v roku 2005 sa stal advokátskym koncipientom JUDr. Ernesta Valka, PhD. Vo svojej praxi sa venuje najmä občianskemu a obchodnému právu a niektorým oblastiam správneho práva. Pavol Mattoš je zároveň prekladateľom anglického jazyka zapísaným v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Martin Mlýnek (garant kapitoly 5 a spoluautor kapitoly 4 a 10) pracuje ako vedúci oddelenia riadenia rizík v spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s., a. s. a zároveň je postgraduálnym študentom na Ekonomickej univerzite s výskumným zameraním ekonometrická analýza hospodárskeho rastu a modely ekonomického rastu. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje predovšetkým ekonomickým teóriám rastu a previazanosť ekonomického rastu s kapitálovým trhom. S tým súvisí aj pracovné zameranie, kde sa predovšetkým venuje analýze rizika súvisiaceho s investovaním na kapitálových trhoch a štúdiu metód analýzy trhového rizika.
Martin Mlýnek pracoval v rokoch 2005 až 2007 na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecký pracovník oddelenia ekonomického modelovania a analýzy. V rámci pôsobenia spolupracoval na viacerých projektoch, medzi nimi Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu, Teoretické a metodologické problémy modelov vypočítateľnej všeobecnej ekonomickej rovnováhy a mnohé iné. Mimo pracovných aktivít spolupracoval na projekte Myslím ekonomicky ako autor metodiky a odborný konzultant.
Pavel Nechala (Transparency International Slovensko) (spoluautor kapitoly 2) vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Venuje sa problematike legislatívnej úpravy konfliktu záujmov, súdnictvu, podnikateľskej etike, prístupu k informáciám a regulácii lobingu. Pracuje ako externý spolupracovník TIS, je zároveň koordinátorom Právnej protikorupčnej poradne.
Peter Pažitný (Health Policy Institute) (garant kapitoly 11)je zakladajúcim partnerom a riaditeľom Health Policy Institute. V rokoch 2002-2005 bol hlavným poradcom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Zaoberá sa zdravotnou politikou a ekonómiou zdravotníctva.
Jaroslav Pilát (M.E.S.A.10) (spoluautor kapitoly 1 a 3) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1998 spolupracoval s viacerými mimovládnymi organizáciami, v rokoch 2001-2003 bol člen predsedníctva Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI). V rokoch 2000-2001 pracoval na Úrade vlády SR v kancelárii podpredsedu vlády SR pre ekonomiku ako člen poradného tímu, kde sa v spolupráci s vládnym splnomocnencom zaoberal problematikou decentralizácie a reformy verejnej správy. Od roku 2000 externe, od roku 2001 interne pracuje v spoločnosti M.E.S.A.10 – centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, ako právny analytik, od roku 2004 aj ako výkonný riaditeľ.
Matúš Pošvanc (Nadácia F. A. Hayeka) (spoluautor kapitoly 3 a 8) je riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka. Pochádza z Trenčína, kde študoval na Osemročnom športovom Gymnáziu. Počas štúdia na vysokej škole Ekonomickej univerzity Bratislava absolvoval viacero odborných seminárov v Nemecku, Belgicku, Luxembursku a vyhral esejistickú súťaž Ivana Mikloša medzi vysokoškolskými študentmi na tému Vzdelanie má hodnotu. Má mať i cenu?. Po ukončení štúdia pracoval krátko na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením Ivana Švejnu na dôchodkovej reforme. Od roku 2003 sa plne venuje práci v Nadácii F. A. Hayeka.
Oblasťami, ktorými sa profesionálne zaoberá, je oblasť realizácie reforiem regionálneho a vysokoškolského vzdelávania (reforma vzdelávania) a zaoberá sa prácou so samosprávami (nové riešenia poskytovania komunálnych služieb). Je autorom viacerých odborových štúdií, viedol tím zostavujúci Stratégiu mesta Trenčín a pracoval i na viacerých implementačných projektoch pre Mesto Trenčín. Pravidelne sa vyjadruje v slovenských médiách, je autorom viacerých populárno-náučných i odborných článkov. Je tiež autorom knihy Edov príbeh. V poslednej dobe absolvoval viacero zahraničných stáží (USA, Austrália, Nemecko).
Branislav Pupala (spoluautor kapitoly 8) je profesorom pedagogiky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Pred akademickým pôsobením v univerzitnom prostredí (predtým na Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) pracoval tiež ako učiteľ na základnej a strednej škole, bol metodikom ďalšieho vzdelávania učiteľov, výskumným pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického.
Je autorom viacerých knižných diel a odborných štúdií z oblasti teórie vzdelávania a príbuzných tém. V nich sa venuje najmä otázkami školskej socializácie detí, iniciálnemu inštitucionálnemu vzdelávaniu, formovaniu kultúrnej gramotnosti. V ostatnom období sa zaoberá najmä skúmaním ideologických aspektov pedagogického prostredia s prepojením na teoretické a koncepčné otázky školskej politiky a vzdelávacích reforiem.
V rámci koncepčnej a analytickej činnosti je spoluautorom viacerých návrhov a analýz týkajúcich sa napr. učiteľskej profesie (Profesijný rozvoj učiteľa, 2006), analýzy situácie v rezorte školstva v SR (kapitola Školstvo v publikácii Slovensko: Súhrnná správa o stave spoločnosti 2007, 2008), podieľal sa na tvorbe novej sústavy odborov vysokoškolského vzdelávania, ako aj na koncipovaní obsahových zmien v súčasnom vysokoškolskom vzdelávaní učiteľov. Je členom redakčných rád časopisov Pedagogika, Pedagogická revue a zakladajúcim členom časopisu Pedagogický časopis / Journal of Pedagogy.
Ivan Rončák (Transparency International Slovensko) (spoluautor kapitoly 2) vyštudoval históriu a politológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V TIS pôsobí ako programový koordinátor. Venuje sa verejnej kontrole moci, predovšetkým v rámci územnej samosprávy, ako aj politickej publicistike. Pôsobí zároveň ako doktorand na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK v Bratislave.
Emília Sičáková-Beblavá (Transparency International Slovensko) (spoluautor kapitoly 2) je absolventkou Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium. Absolvovala viaceré študijné pobyty, napr. na Georgetown University, Yale University či v Svetovej banke. Pracovala ako výskumníčka CPHR. Od roku 1998 do 2009 pôsobila ako prezidentka Transparency International Slovensko.
V súčasnosti je programovou riaditeľkou TIS a tiež docentkou na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK v Bratislave. Venuje sa otázkam činnosti verejného sektora, najmä z hľadiska transparentnosti, etiky, korupcie a kontroly. Aktívne sa zúčastňuje konferencií, venuje sa výskumu a publikuje.
Gabriel Šípoš (Transparency International Slovensko) (garant kapitoly 2) vyštudoval ekonómiu a politológiu na Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Budapešti, a žurnalistiku na Academia Istropolitana Nova v Bratislave. Od roku 2001 pracoval ako analytik v inštitúte INEKO, predovšetkým na projekte zlepšovania profesionality a etiky médií - blogu Slovak Press Watch. Riaditeľom Transparency International Slovensko (TIS) je od roku 2009.
Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) (garant kapitoly 3, spoluautor kapitoly 4 a webeditor projektu) vyštudoval regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2001-2004 pracoval na odbore európskej integrácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2004 pôsobil ako stážista na DG Regional Policy v rámci Európskej komisie v Bruseli.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika (KI) pracuje od roku 2004 ako analytik, pričom sa špecializuje na oblasť regionálneho rozvoja (regionálna politika SR a EÚ), verejnej správy (fiškálna decentralizácia a komunálna reforma, regionalizácia Slovenska) a niektorým aspektom vzťahu Slovensko – Európska únia. Je spoluautorom publikácie Poznámky k návrhu Ústavy Európskej únie (2003) a kapitoly o regionálnej politike v publikácii Slovensko na ceste do EÚ: Kapitoly a súvislosti (2003). Je spoluautorom štúdií Fiškálna decentralizácia a obce (2005) a Župný variant 2005 (2005). Je autorom analýzy Slovensko v EÚ - vplyv eurofondov a environmentálnych regulácií (2005), štúdie Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy (2006), štúdie Slovensko - krajina poslancov (2006) a analýz Smerovanie investičných stimulov do regiónov SR (2007), Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) (2007) a Kam smerujú eurofondy na Slovensku? (2007). Od septembra 2006 je tiež jedným z hodnotiteľov opatrení samospráv v rámci projektu INEKO: HESO-regióny resp. v rámci projektu CPHR: HSO-regióny. Je editorom webstránok KI a od roku 2007 i newslettra KI - Konzervatívne listy.
Tomáš Szalay (Health Policy Institute) (spoluautor kapitoly 11) je zakladajúcim partnerom Health Policy Institute. V rokoch 2002-2004 bol členom reformného tímu Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotníctva. Zaoberá sa zdravotnou politikou, dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a zdravotníckou legislatívou.
Angelika Szalayová (Health Policy Institute) (spoluautor kapitoly 11) je zakladajúca partnerka Health Policy Institute a bývalá členka reformného tímu Rudolfa Zajaca na ministertve zdravotníctva. Pôsobila v kategorizačných komisiách na Slovensku i v Českej republike. V rokoch 2005-2006 bola členkou predstavenstva VšZP, a. s.
Jozef Šátek (spoluautor kapitoly 13) bol 27 rokov policajtom na úseku vyšetrovania trestnej činnosti. Vyšetroval závažné prípady násilnej i ekonomickej povahy. V roku 1990 viedol špecializovaný tím, ktorý dokončil najväčší prípad korupcie a podvodov nomenklatúry KSČ (Babinský a spol., Colotka a spol.) a stal sa riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave. V roku 1995 bol v súvislosti s vyšetrovaním prípadu zavlečenia syna prezidenta M. Kováča do Rakúska prinútený k odchodu z polície. V roku 1998 sa vrátil späť do polície a stal sa zástupcom riaditeľa sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra SR a vedúcim špecializovaného tímu na vyšetrovanie najzávažnejších prípadov, ktoré sa udiali v rokoch 1995 až 1998 (zavlečenie syna prezidenta M. Kováča, vražda R. Remiáša, iné prípady zneužívania SIS, nezákonná privatizácia rôznych štátnych podnikov a spoločností). Ako člen reorganizačnej komisie sa podieľal na príprave a realizácii reorganizácie Policajného zboru SR k 1. 1. 2004 a súčasne sa stal riaditeľom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru SR. Začiatkom roka 2005 bol pre svoj nekompromisný postoj ku korupcii prinútený k opätovnému odchodu z Policajného zboru SR. Od roku 2005 sa venuje analýzam v bezpečnostnej oblasti, ktoré zverejňuje na svojom blogu.
Martin Valentovič (M.E.S.A.10) (garant kapitoly 7) je absolvent Fakulty manažmentu Univerzity Komenského a Ústavu medzinárodných vzťahov a aproximácie práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje ako analytik v spoločnosti M.E.S.A.10, kde sa venuje predovšetkým analýzam a návrhom v oblasti hospodárskych reforiem, strategického plánovania, regionálneho rozvoja, fiskálnej decentralizácii, sociálnej oblasti, tvorbe ekonomických modelov a geografickej optimalizácii.
V rokoch 2000-2001 pôsobil ako expertný poradca Úradu vlády SR pre analýzu a návrh systémových opatrení na zlepšenie fungovania katastrov nehnuteľností v SR, v rokoch 2003 – 2005 ako konzultant splnomocnenca vlády pre decentralizáciu a reformu verejnej správy, v rokoch 2007 – 2008 ako konzultant MH SR pre kalkuláciu dopadov zavedenia rekreačných šekov. Taktiež pôsobil ako konzultant a hlavný expert viacerých samosprávnych krajov, obcí a mikroregiónov pre vypracovanie PHSR, rozvojových stratégií a pod. V roku 2006 vypracoval Audit podnikateľského prostredia v sektoroch infraštruktúry energetiky a dopravy v spolupráci s RUZ a ZPS.
Je autorom viacerých odborných štúdií. Pravidelne prispieva do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (kapitoly Privatizácia, Verejná správa, Regionálny rozvoj a vidiek).
Ernest Valko (VALKO & PARTNERS) (garant kapitoly 1) je advokát. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1974 urobil rigoróznu skúšku a v roku 2004 obhájil doktorát. V rokoch 1977 – 1979 bol odborným referentom v rezorte stavebníctva, v rokoch 1979 – 1988 vedúcim právneho odboru v rezorte stavebníctva, v roku 1989 arbitrom Štátnej arbitráže Slovenskej republiky, v roku 1990 námestníkom obchodného úseku koncernového podniku. V rokoch 1990 – 1991 bol podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a v roku 1992 predsedom Ústavného súdu ČSFR. Od roku 1993 až po súčasnosť je advokátom, zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, ako aj v zozname Českej advokátskej komory.
Od roku 1997 je zapísaný v zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, od roku 1998 v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom Krajským súdom v Bratislave, v rokoch 1999–2005 bol členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, v rokoch 1998–2002 pôsobil ako člen dozorných rád Istrobanky, a.s. a Slovenskej poisťovne, a.s., v rokoch 1999 – 2001 bol členom APS Consortium vedeného European Law & Policy Advisory Group, GbR (ELPA– Group), ktoré v rámci projektu PHARE poskytovalo právnu pomoc pri aproximácii legislatívy Slovenskej republiky, zameranej na krátkodobé a strednodobé priority Partnerstva pre vstup do Európskej únie.
Vykonával legislatívnu činnosť v rámci pripomienkového konania z hľadiska vecného a formálno–právneho, napríklad Zákon o štátnom podniku, Zákonník práce, Základné podmienky stavebných prác, od januára 1990 ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, či už vo funkcii člena Ústavnoprávneho výboru alebo podpredsedu Snemovne ľudu, zvýraznenú spravodajstvom novely Zákonníka práce, Hospodárskeho zákonníka, Ústavného zákona o čs. federácii (Kompetenčný zákon), ústavného zákona o Listine základných práv a slobôd, ústavného zákona o referende, Obchodného zákonníka.
Je autorom a spoluautorom celého radu odborných článkov publikovaných v odborných časopisoch (napr. Bulletin slovenskej advokácie, Justičná revue, Právní rozhledy, EMP – časopis o českom a európskom práve, Obchodné právo).
Milan Žitný (garant kapitoly 13) bol pred rokom 1989 technik, textár, scenárista a dramaturg na voľnej nohe, po revolúcii textár, novinár a publicista. Bol podpredsedom Nezávislej komisie (1992), zriadenej zákonom č. 451/1991 Zb. (tzv. lustračný). Pôsobil desať rokov v Rádiu Slobodná Európa, ako komentátor publikoval v mnohých domácich a zahraničných médiách. Venuje sa najmä témam bezpečnosti, spravodajských služieb a organizovaného zločinu v politickom kontexte. Spolupracuje s viacerými mimovládnymi domácimi i zahraničnými organizáciami a think-tankmi.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je nezisková mimovládna organizácia - konzervatívne orientovaný think-tank.
Na rozdiel od niektorých iných think-tankov nie sú aktivity KI orientované iba na jednu oblasť verejného života alebo spoločnosti. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.
Kontakty na KI nájdete na webstránke KI tu.
Nadácia F. A. Hayeka je nezávislá a apolitická nezisková organizácia, založená v roku 1991 v Bratislave skupinou slovenských ekonómov.
Cieľom nadácie pri jej vzniku bolo najmä založiť novú, v tom čase ešte neexistujúcu, tradíciu liberálneho myslenia v SR. Poslaním nadácie je ponúkať praktické reformné návrhy trhových riešení ekonomických a sociálnych problémov, šíriť a propagovať myšlienky klasického liberalizmu v Slovenskej republike, byť platformou pre výmenu názorov odborníkov i širšej verejnosti, a rozvíjať základné liberálne myšlienky a hodnoty v SR.
Kontakty na NFAH nájdete na webstránke NFAH tu.
INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz pôsobí v oblasti analýz zameraných na uplatňovanie princípov a nástrojov voľného trhu a ich dopadov v podmienkach slovenskej ekonomiky od januára 2006. V súčasnosti je médiami najviac citovaným ekonomickým think-tankom na Slovensku. Monitoruje činnosť a financovanie verejného sektora, hodnotí efekty legislatívnych zmien, vypracováva sektorové analýzy a tiež komentuje aktuálne ekonomické a spoločenské témy. Aktivity inštitútu zahŕňajú výskumnú, publikačnú, poradenskú a vzdelávaciu činnosť, zameranú na riešenie aktuálnych ekonomických a spoločenských problémov z pohľadu rešpektovania vlastníckych práv ako záruky osobnej slobody a mierového spolužitia.
Kontakty na INESS nájdete na webstránke INESS tu.
Health Policy Institute (HPI) je think tank zaoberajúci sa zdravotnou politikou a ekonómiou zdravotníctva na Slovensku a v krajinách strednej a východnej Európy. Zakladajúcimi partnermi HPI sú Henrieta Maďarová, Peter Pažitný, Tomáš Szalay a Angelika Szalayová.
Kontakty na HPI nájdete na webstránke HPI tu.
M.E.S.A. 10 – centrum pre ekonomické a sociálne analýzy je ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia.
Hlavným cieľom M.E.S.A. 10 je podpora slobodnej trhovej ekonomiky, princípov a hodnôt ako je slobodná súťaž, rovnosť šancí, slobodné podnikanie, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, obmedzená úloha štátu, otvorenosť ekonomiky, oddelenie ekonomickej a politickej moci.
Kontakty na M.E.S.A. 10 nájdete na webstránke M.E.S.A. 10 tu.
Transparency International Slovensko (TIS) je nezisková mimovládna organizácia založená v roku 1998. Patrí k 90-tim národným pobočkám celosvetového hnutia proti korupcii Transparency International.
Protikorupčná stratégia TIS je založená na úzkom dialógu s partnermi zo súkromného sektora, občianskej spoločnosti a verejného sektora. S cieľom podporiť prijímanie a implementáciu protikorupčných programov a zvýšiť prehľadnosť činnosti verejného sektora sa TIS snaží spolupracovať so všetkými relevantnými aktérmi.
TIS sa zameriava na centrálnu a decentralizovanú (miestnu a regionálnu) správu vecí verejných.
Kontakty na TIS nájdete na webstránke TIS tu.
